Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

12 - Kapitola 6 - 2/3

Troy – Kathoteros - ktoviekedy

Spenený príboj vláčne narážal o ploché skaly, lemujúce hranicu medzi brehom a azúrovo modrou vodou oceánu. Pri každom údere vlny na belostné kamene, vytryskla do výšky spŕška slanej vody. Kvapky sa na okamih stretli so slnkom vyhriatou skalou a svojim pohybom späť v ústrety morskej masy, ju pohládzali na uvítanie i rozlúčku zároveň.

Takmer milostný akt, odohrávajúci sa od nepamäti, mal v sebe známky desivej sily i ohromujúceho pokoja.

Oceán s trpezlivou láskou vnikal do zákutí pevnej zeme a ona sa mu za to po kúskoch odovzdávala. Kolobeh, ktorý je nemožné zastaviť, ktorého zastavenie by malo katastrofálne následky.

Troy si odfrkol. V poslednej dobe mával skutočne podivné myšlienky a ešte podivnejšie asociácie.

Ležal na žiarivo bielej skale, nohy mal voľne spustené dole a nechával si ich obmývať pulzujúcimi vlnami príboja. Pootočil hlavu a zadíval sa do priezračnej vody. Jemný piesok, ktorý pokrýval tunajšie pláže, pozvoľna vo vode prechádzal do drobného skália, zmiešaného so schránkami odumretých mäkkýšov.

Zaclonil si oči pred páliacim slnkom a oprášil z tváre všadeprítomné drobné zrnká. Neznášal slnko a na pláži by dobrovoľne nestrávil ani minútu, ale jedine na brehu mora, s nohami vnorenými do chladivej vody, mal pocit pokoja. Zvuky okolia mu netýrali uši - celkom zanikali v hukote vĺn, narážajúcich o breh a pach rýb bol tak omračujúci, že popri ňom necítil ani seba. A to už bolo čo povedať, keďže vyše dvoch hodín behal naboso v mäkkom piesku, len za pomoci svojich ľudských schopností. Nepotreboval nijako zvlášť cvičiť, či posilňovať, jeho pravá podstata sa postarala o bezchybnú kondíciu, ale pri fyzickej aktivite dokázal celkom úspešne tlmiť svoj vnútorný nepokoj.

Tak ako kedysi veľmi dávno, ešte predtým, ako po neho prišiel Ash, keď žil so svojou ľudskou rodinou, i teraz sa ho zmocňovali pocity, že je na nesprávnom mieste.

I keď, dnes už vedel kým je. Bol z polovice Katagarián a z polovice Arkád a ťažko povedať, ktorá polovica bola dominantná. Ash mu vysvetlil, že ako Katagarián, by sa do svojej prirodzenej formy vlka mal premeniť vždy v spánku, pri fyzickom vysilení, či zranení, no keďže jeho matka bola Arkádka, v génoch sa mu zrejme niečo zmenilo a svoje podoby menil podľa vôle. Žiadna denná, alebo nočná hodina nad ním nemala vládu. A ak si ľahol spať ako vlk, tak sa ako vlk i prebudil. Ak si zmyslel spať ako človek, zachoval si počas spánku ľudskú podobu.

Troy sa postavil. Zaprel sa bosými nohami o vyhriatu skalu a nechal zo seba zmiznúť krátke šortky. Obrátil tvár k slnku, akoby testoval hranice znesiteľnosti jeho páľavy, sotva badateľne sa pokrčil v kolenách, švihom sa odrazil a s rukami spojenými nad hlavou skočil v ústrety azúrovej vode.

Štíhle telo preťalo hladinu, zmizlo v hlbine a zanechalo za sebou spenenú vrstvu praskajúcich bubliniek vzduchu..

O niekoľko metrov ďalej sa Troy vynoril a pár tempami sa vrátil späť ku svojej plochej skale. Tu si dopomohol mágiou, zmizol a vzápätí ležal na bruchu.

Nepokoj neutíchol. Cítil smäd, napriek tomu, že pil ohromnými dúškami. Acheron mu kedysi povedal, že by sa nemal vrátiť na miesta, kde vyrastal a roky ho pokladal za svoj domov. Nemal by si - nepovedal mu, že nesmie.

Keď objavoval rôznofarebné odtienky možností mágie a učil sa ju využívať tak, aby nebol nebezpečný sám sebe, urobil to.

 

Vrátil sa domov. No neodvážil sa prísť až do domu. Z diaľky pozoroval statok a bál sa čo i len hlasnejšie nadýchnuť. Z oblohy padal sneh - aká to príjemná zmena oproti nemennému počasiu v Kathoteros - a krajine vládlo ohromné ticho. Pár minút trvalo než pochopil, že mu chýbajú kone, aj keď ich nezameniteľný pach sa vznášal vo vzduchu. Obrovská stajňa v ktorej strávil množstvo času, bola preč. Ani druhú stajňu nikde nevidel. Namiesto nich zbadal opodiaľ nové stavby.

Nebol vo svojom čase. Vrátil sa domov, ale nebol doma. Chcel sa pri svojom skoku vrátiť, ale čas sa mu vysmial do očí.

Pri ďalšom splne to skúsil znova. A hoci nemálo v používaní svojej mágie pokročil, vrátil sa pravdepodobne zas do rovnakého obdobia. Jediné, čo bolo iné oproti minulému, bol chýbajúci sneh.

Svetlá z okien statku žiarili do tmy a keď sa so stiahnutým žalúdkom zadíval do okien, za ktorými mala svoju izbu Diana, zazdalo sa mu, že ju uvidel. Zľakol sa, pripomenul si Ashove slová a v mihu sa zmenil na vlka. Pripadal si viac splynutý s lesom, ako vo svojej ľudskej podobe. Pár momentov si dovolil obchádzať po okolí, kým sa vrátil späť.

 

Nechceš sa obliecť? Mohol by som oslepnúť,“ ozvalo sa Troyovi nad hlavou a ktosi zastal medzi ním a slnkom.

Nechceš tam ostať stáť? Robíš skvelý tieň,“ vrátil Troy smeč Alexionovi, rovnako výsmešne.

 

Hm, tieň a ja... Kde končí jeden a kde začína druhý?“ zatiahol Alexion pateticky a trochu urazene, ale v skutočnosti sa na Troya nedokázal hnevať. Bohovia vedia, že keď pred rokmi doviedol Ash zmäteného a čiastočne apatického tvora, ktorý sa pri náznaku ohrozenia menil na vlka a hneď zas na človeka, nemyslel, že by sa s ním kedy vôbec dokázal zblížiť. No čas plynul, hoci na mieste, ktoré nazývali svojim domovom čas akoby len nerozhodne prešľapoval na mieste, Troy prekonal nástrahy svojich mimovoľných premien a dokázal vládnuť sám sebe a svojej mágii. A keď sa upokojil vo svojom vnútri, stal sa Alexionovi vítaným spoločníkom v predlhých chvíľach prevažnej samoty. Ak nepočítal čas strávený so Simi.

Simi rozhodne ignorovať nešlo. Boli iba dve možnosti - buď bola Simi preč, s Ashom, alebo vládla domu už len svojou prítomnosťou. Nikdy celkom nepochopil, odkiaľ pramení nevyčerpateľný záujem démonky o všetko a každého. Mal šťastie, že už mŕtvy bol. Simi by ho iste dohnala k smrti v poradí tretej, ak by nebol nesmrteľným. No predsa ju miloval. Možno nie tak bezhranične a slepo ako Acheron, ale Simi mohla pokojne vyhlásiť, že má dvoch otcov.

Po Troyovom príchode i brata. Ťažko povedať, kto si ochočil koho, no klbčili sa medzi sebou ako skutoční brat so sestrou.

Strávili celé hodiny hádkami o výbere filmu, ktorý si spoločne pozrú. Nakoniec si pozreli všetky, ale o to cennejšími sa stali pokojné okamihy strávené pred obrazovkou, o čo vášnivejšie sa medzi sebou dohadovali.

No občas, keď bola Simi naplno vtiahnutá do svojej súkromnej reality, z jednej strany rámovanej radom kreditiek a zo strany druhej, blikajúcim svetom televíznych shopov a výhodných ligotavých ponúk, unikali i oni dvaja na pokojné miesta, kde by si dokázali, že ich výlučným poslaním nie je iba opatrovanie nevyspytateľnej démonej slečny.

 

Bratku, nerečni toľko,“ posadil sa Troy na skale, skrížiac pred sebou nohy, v okamihu ich zahaliac plátenými nohavicami. Potľapkal po voľnom mieste vedľa seba a uškrnul sa na priateľa, „viem že horíš nedočkavosťou, aby som ti rozprával o svete tam vonku.“

 

Vrátil som sa domov!“ riekol Troy, ledva čo Alexion dosadol.

Podľa toho, ako sa tváriš, usudzujem, že ťa nečakali,“ prižmúril oči. Možno záujmom a možno prebytkom slnečného jasu.

Nie, nevrátil som sa do správneho času,“ hmkol potichu Troy.

Správneho pre teba?“

Správneho...“ Troy sa zháčil, „pre mňa, pre nich... Nie je to jedno? Vrátil som sa do času, v ktorom už nebol nik z mojej rodiny.“ V hlase mu znelo rozčarovanie.

Ak sa ti nedarí dostať do ich času, asi to tak má aj ostať,“ prehodil jednoducho Alexion.

Radíš mi vzdať sa?“ Troy obrátil otvorené dlane oproti oblohe.

Nemusí to byť porážka, možno je to cesta napred,“ ohradil sa Alexion proti podsunutým slovám.

Ale ako to mám spoznať?“ zamračil sa Troy, vzal do rúk oblú skalu, švihol rukou a hodil ju do diaľky.

Skúsiš to!“ Alexion očami sledoval efektný oblúk, no miesto dopadu nezahliadol.

Mám sa zas vrátiť?“ Troy siahol po ďalšom kameni.

Troy! Si otravnejší ako Simi!“ uškrnul sa Alexion.

Ty si ma práve urazil!“ Troy švihol ešte mocnejšie a kameň letel do výšky.

Keby som ťa urazil, dokopy ťa viac nedajú,“ odfrkol s hraným povýšením Alexion.

Teraz mám dostať strach?“ vlk sa obzrel po novom objekte na vybitie energie, ale plochá skala, na ktorej ležali, bola s výnimkou ich dvoch, prázdna.

Byť v tvojej koži, bojím sa sám seba a vlastných otázok,“ Alexion sa natiahol, založil ruky za hlavu a spustil nohy do vody.

Pozeráš priveľa filmov!“ fľochol na neho Troy.

Niečím čas zabiť musím a umývať okná odmietam!“ zamumlal oproti oblohe.

To by som ale rád videl,“ uchechtol sa Troy, v ruke sa mu objavil ďalší kameň a z celej sily ním mrštil oproti horizontu.

Prestaň frajeriť, bratku,“ Alexion sa vzoprel na lakti a spod prižmúrených očí sledoval Troya, „ešte tým svojím predvádzaním mužnej sily spôsobíš tsunami, alebo potopíš nejakú loď.“

Troy pokrčil obočie a zaškľabil sa na posledný kameň v dlani. Chvíľku ho obracal, zvažoval čo s ním, no nakoniec ho len voľne spustil pomedzi prsty. Čľupol do vody, vyprskol pár trblietavých kvapiek a hladinou sa rozhojdali pravidelné kruhy.

 

Troy sa konečne uvoľňujúco usmial a položil svoje rozložité telo vedľa Alexionovho. Rozhovor s priateľom ho utvrdil v jednom. Hoci na tomto rajskom mieste žije nepomerne viac rokov, ako si odžil so svojou ľudskou rodinou, chýbajú mu. Ani po tom predlhom čase, sa mu prázdno v duši nezaplnilo.

Zas sa pokúsi vrátiť. Ale tentoraz to urobí inak. Ak nemôže späť, do rokov, kedy na statku žili jeho bratia, sestra a rodičia, navštívi ho v súčasnosti. Možno neuhasí svoj nepokoj, ale aspoň nebude mať pocit, že premárnil šancu. 

28.08.2016 19:39:50
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one