Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

13 - Kapitola 6 - 3/3

Livia a Troy  -  Niekde na severe Luisiany okolo roku 1990

Anne Wallenová si povzdychla. Ubehol celý týždeň od začiatku prázdnin a Livia tvrdohlavo odmietala všetky jej návrhy na výlety. Rozvrhla si prácu, aby mohli uprostred júla letieť na Floridu a spolu navštíviť Disneyland, ale snaha vyšla nazmar. Livia sa pri slávnostnom oznámení zatvárila, akoby si mala obliecť ružové šaty s volánikmi a biele pančuchy s lakovanými topánkami.

Mamí!“ zatiahla plačlivo, „to je predsa pre malé deti!“

Livia, máš deväť rokov,“ pripomenila jej Anne, ale Livia ohrnula nos.

No tak nie som dieťa!“ zatiahla urazene.

Niekedy mám pocit, že máš pravdu,“ vzdychla zas Anne, „ale povedz, čo je zlé na Disneylande? Veď si tam ešte ani raz nebola.“

Kto by chcel vidieť chlapa v kostýme Pluta?“ zvraštila nos a otriasla sa.

Ale sú tam aj iné atrakcie,“ pokúšala sa ju nalákať Anne.

Mami a nemohli by sme radšej ísť stanovať do Kanady?“ Livia naklonila hlavu nabok a podrobila matku skúmavému pohľadu.

Do Kanady!“ Anne takmer zaskočilo, „prečo práve tam?“

Žijú tam vlci,“ zamumlalo dievčatko, skĺzlo zo stoličky a zanechalo matku rozdýchavať spôsobený šok.

Anne ju nechala utekať. Siahla po hrnčeku rannej kávy a výdatne si uchlipla. No vychladnutý nápoj jej potrebnú vzpruhu neposkytol. Vstala a vykročila k oknu, kde na pulte stál kávovar. Doliala si horúcu kávu a poodhrnula záclonu. Livia bežala k lesu. Na pleciach jej poskakoval ruksak. Iste v ňom mala fľašku s vodou, niečo na zahryznutie a pláštenku do dažďa. Na svoje roky bola prekvapivo zodpovedná a svoje výlety absolvovala predvídavo vybavená.

Raz sa do toho lesa presťahuje natrvalo - pomyslela si Anne a poslala dcére vzdušný bozk.

 

 

Livia šprintovala ako o závod. Vetrík jej čechral uvoľnené pramienky vlasov a chladil rozhorúčené čelo. Srdce jej búchalo celkom nahlas, ale v behu nepoľavila. Zastala až v bezpečnej náruči vysokých stromov. Najskôr pomaly prešľapovala na mieste a vytriasala si nohy a keď usúdila že svalovú horúčku zažehnala dostatočne, zvalila sa do machu. Ruksak si položila pod hlavu a  uprela oči na modré nebo. Chvíľu iba tak, počítala oblaky a premýšľala na čo sa ktorý najviac podobá, no keď sa jej dych konečne upokojil, začala vnímať zvuky okolia.

Vtáčí štebot a šumenie lístia v korunách ju začalo uspávať. Včera ponocovala. Už bola takmer polnoc, keď ešte sedela v okne a napínala zrak do tmy. Tak veľmi chcela vidieť Wulfiho. Chcela sa uistiť, že nie je iba výplodom fantázie túžiacej po priateľovi, ktorý by jej rozumel.

Viečka dievčatka oťažievali, tráva opojne voňala zemitým parfumom - netrvalo dlho a Livia upadla do snov.

 

 

 

Troy sa neodvážil ostať v ľudskej podobe. Návraty v čase neboli hrou pre deti, uvedomoval si nebezpečenstvo - čo by sa mohlo stať, keby stretol sám seba. Keby narazil na otca, alebo matku v čase, keď žili všetci pospolu. Vlastne, nevedel presne posúdiť dôsledky. Vedel iba, že pre plynulý tok času sa nesmie stretnúť s nikým známym, koho konanie mohol čo i len najmenej ovplyvniť a zmeniť tak budúcnosť.

Hneval sa na seba, že nedokáže zvládnuť presné premiestnenie v čase.
Bolo pre neho hádankou, zakaždým keď urobil návrat, kam sa dostal. Kedy sa dostal? Kombinovať čas s priestorom bolo poriadne mätúce.

Ako vlk, čiastočne splynutý s lesom, vydal sa na prieskum. Neomylne sa rozbehol smerom k statku - charakter krajiny ostával nezmenený a spoľahlivo ho viedol.

Držal sa temných zákutí nízkych kríkov, vedel si celkom dobre predstaviť paniku náhodného pozorovateľa, ktorý by zazrel vlka, plížiť sa k statku s koňmi.

Občas zastal, zaňuchal v povetrí a popočúval zvuky lesa. Vzduch bol zatiaľ, takpovediac, čistý.

Keď zastal na okraji lesa, prešlo ním sklamanie. Rovno pred ním sa síce rozliehal statok, no chýbajúce budovy stajní ho uistili, že je zas v inej dobe. Pred obytnou časťou stáli zaparkované autá a v momente ako ich zazrel stratil záujem zisťovať rok, do ktorého sa dostal. Neboli to najnovšie modely a iste mali už mnoho za sebou, ale od rodiny, ktorú túžil vidieť, ich delila priepasť mnohých desaťročí.

Sklamanie ho tlačilo v hrudi ako ostrý balvan. Netrúfal si na časový skok v mizernom duševnom rozpoložení, rovnajúcemu sa rozžutému kusu tvrdého mäsa. Ktovie kde by skončil. Vošiel hlbšie do lesa aby rozbehal ťaživé pocity.

Nezašiel ďaleko, keď ho prinútila zastaviť zmes vôní, nesúca sa povetrím. Zavetril a laby sa samé vydali hľadať zdroj. Mozog vydával pokyny a vlk v jeho vnútri prevzal vládu. Nehlučne kĺzal, ťahaný jemným vláknom. Vône silneli a Troy znervóznel. Hnaný dopredu, nevediac za čím, ale s neodbytnou myšlienkou, že by určite prišiel o rozum, ak by neodhalil zdroj.

Rozuzlenie prišlo v nasledujúcej chvíli.

Tráva pred Troyom – vlkom sa náhle rozostúpila a on v nej uvidel dieťa. Ľudské mláďa, vo veku menej ako desať rokov. Srdce mu v hrudi urobilo kotrmelec a začalo búchať zbesilým tempom.

Diana! Chcelo sa mu skríknuť, keď pohliadol do spiacej tváričky. Ale tam podoba končila. Jemné črty, tak veľmi podobné jeho sestričke, boli rámované bohatou hrivou ryšavých vlasov. Ani športovú súpravu a pevné turistické topánky by Diana na sebe mať nemohla. Nie vo svojej dobe.

No napriek tomu, Troy pocítil uspokojenie. Mal pred sebou dôkaz, že jeho rodina nezanikla niekedy pred mnoho rokmi, ale žije vo svojich potomkoch. Hoci ho bolelo pomyslenie, že Diana definitívne patrí minulosti, malé dievčatko, bezstarostne spiace v prevoňanej tráve, ho napĺňalo zvláštnym hrejivým pocitom.

Ako rád by vedel meno dievčinky, chcelo sa mu pohladiť ju po rozlietaných prameňoch vlasov. Túžil si ľahnúť vedľa nej a chrániť ju pred celým svetom. Ale zároveň vedel, že by ju svojím nadšením vydesil. Ľudské mláďa by v ňom nevyhnutne videlo hrozbu.

 

Sklonil svoju vlčiu hlavu k spiacej dievčinke a vdýchol do nozdier vôňu, ktorá mu vytýčila cestu. Neodolal a krátko ju pohladil ňufákom po hladkom líčku.

Prebrala sa. Pootočila hlavu za dotykom, ktorý ju vytrhol zo sna.

Wulfi,“ šepla s očami oťaženými spánkom presne v okamihu, kedy sa Troy pred ňou rozplynul.

27.02.2017 22:52:00
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one