Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

14 - Kapitola 7 - 1/2

Troy - Kathoteros - ktoviekedy 1/2

1/2

Troy – Kathoteros, ktoviekedy

Čas prešľapoval na mieste. Ešte aj tráva sa Troyovi videla každý deň rovnaká. Nebyť oceánu, ktorý upokojoval prirodzenú túžbu živého tvora po zmene, zbláznil by sa.

Potreboval odísť, potreboval konečne žiť a nie len prešľapovať spolu s rozpačitým časom.

 

Oceán dáva duši pokoj,“ začul Troy Ashov hlas za sebou.

Neodpovedal mu hneď. Nebolo vlastne ani čo. Zovrel v dlani okrúhly kameň a len zľahka ním mrštil ponad hladinu. Kameň hladko vkĺzol pod azúrovú vodu a tvoriace sa kruhy po jeho vniknutí prekryla vlna.

Ash,“ otočil sa k nemu až po chvíli a vyslovil meno svojho ochrancu namiesto pozdravu.

Acheron stál naboso v horúcom piesku a okolo tela mu povieval voľný odev čiernej farby. Zacláňal si oči pred slnkom zdvihnutou dlaňou a pozeral kamsi do diaľky. Troya zamrazilo. Acheron mu nikdy nedal dôvod k strachu, nevzbudzoval v ňom vedome des, ale jednak sa v jeho prítomnosti cítil neisto. Vyžarovala z neho starobylá sila, znásobená miestom, na ktorom obaja stáli. Dlhé tmavé vlasy mu povievali v prímorskom vánku a hoci žmúril oči pred slnkom, strieborné vírenie sa zakryť nedalo.

Dlhé roky, čo Troy býval pod jeho strechou, čo pod jeho vedením získaval dôveru v seba, dozvedel sa mnohé. No čo sa jeho týkalo, zamkol nadobudnuté vedomie do najvzdialenejšieho kútika svojej duše a radšej by sa nechal zabiť, než by mal s kýmkoľvek klebetiť na tému Acheron a jeho temné, druhé ja, ktoré keď sa naštve, nik nie je v bezpečí.

Ash,“ zopakoval Troy a v mysli skladal vhodné slová do vety, „chcel by som odísť.“

Nuž odíď,“ vyhlásil jednoducho Acheron a pokynul rukou do priestoru.

 

Myslel som...“ vyriekol Troy prekvapene, „môžem ísť?“

Nie si tu držaný nasilu,“ uistil ho Acheron.

Prečo si mi to nepovedal skôr?“ Troy nechápavo potriasol hlavou.

Nie je lepšie, ak si na to prišiel sám?“ odpovedal mu otázkou Ash.

Ale prečo teraz?“ nástojil na odpovedi Troy.

Si na to pripravený. Si trénovaný a to, čo ti hrozilo kedysi, s tým si už dokážeš poradiť.“ Acheron pripomínal zhovievavého rodiča, ktorý sa prizerá na prvé samostatné kroky dieťaťa vo veľkom svete.

 

A môžem sa vrátiť...“ pokúšal sa Troy zjednávať, ale Ash ho prerušil.

Nie, Troydoc, k svojej ľudskej rodine sa vrátiť nemôžeš,“ Atlanťan opäť zažmurkal oproti slnku a vzápätí mal na nose posadené svoje tmavé okuliare.

Ako si vedel?“ zneistel Troy.

Myslíš, že neviem o tvojich pokusoch?“ na tvári Asha sa objavil ľahký úsmev.

Tak iste vieš, že moje pokusy boli neúspešné,“ vyhŕkol Troy, takmer vyčítavo, no Ash počul podobný tón mnohokrát. Vybudoval si proti nemu imunitu.

Nenávidel svoju imunitu.

 

Chcel som ich iba vidieť,“ v Troyovom hlase zaznel smútok.

Aké by to bolo ľahké, vrátiť sa a upraviť minulosť k spokojnej budúcnosti. Odstrániť z cesty kameň, o ktorý si kedysi zakopol a rozbil si koleno. Lenže, čo ak ten kameň bol spúšťačom tvojej budúcnosti, lekára – ortopéda? Kameň odstrániš, koleno ostane nedotknuté, z teba sa stane inštalatér a svet príde o ortopéda!“ vyratúval Ash a ani sám poriadne nevedel, koľko verzií má táto pesnička a koľko krát ju už použil, aby vysvetlil nevysvetliteľné. No Troy sa mračil.

 

Minulosť ťa formuje,“ uzavrel Ash.

Nikoho som nežiadal o formovanie!“ prskol Troy, ako urazené dieťa.

 

Iste,“ z Ashových slov sršal sarkazmus, „rozorvaný na kusy je iste zaujímavejšia možnosť!“

Zmizol som im zo života celkom bez rozlúčky,“ potriasol hlavou Troy a na Asha ani nepozrel. Svoj zastretý pohľad upieral k bielym oblakom, nízko letiacimi nad vzdialeným horizontom.

Ver mi,“ Ash sa k nemu naklonil, „ako by si ani nikdy neexistoval, nevedeli o tebe.“

Neviem si predstaviť, že by na mňa Diana zabudla.“

Je to tak. Vyrástla s vedomím, že má dvoch bratov.“

 

Troy vzal do ruky ďalší kameň a hodil ho do diaľky. Do hodu vložil iba zlomok svojej sily, pozeral ako kameň oblúkom dopadol na hladinu a nenávratne zmizol v hlbinách.

 

Si rozhodnutý,“ z Acheronových úst slová zneli ako prosté skonštatovanie, čím iste aj boli. Acheron vedel. Vedel čo bolo, vedel čo bude. Troyovo rozhodnutie ho neprekvapilo. Prekvapilo ho máločo. Natiahol ruku a v prstoch držal veľkú hnedú obálku.

 

Som a netvár sa, že ma chceš prehovárať, aby som ostal,“ uškrnul sa mladý vlk.

 

V žiadnom prípade! Konečne budem mať v dome ticho!“ vyhlásil Ash celkom vážne, ale Troy si dávno zvykol na bizarné odtienky priateľovho humoru, než aby ho dokázali vyľakať.

Ticho hovoríš?“ Troyovou tvárou napokon prebehol úsmev, „to by Simi musela ísť so mnou!“

 

Skvelý nápad,“ zašomral Acheron a podával objemnú obálku Troyovi.

 

Čo je to?“ zneistel Troy a ohmatával drsný papier.

Povedzme,“ hmkol Ash, „prezieravosť tvojich rodičov, ktorá ti pomôže prežiť v ľudskom svete.“

 

Troy opatrne odlepil záklopku a nazrel do obálky. Hromada papierov rôznej veľkosti, kvality a odtieňov mu nič nepovedala. Prešiel po nich prstom a spýtavo uprel zrak na Acherona.

 

Je tam pár cenných papierov, nejaké akcie, bankové výpisy a vlastnícke listy,“ vyrátal Acheron, „to že žili v Starom Anglicku ešte neznamená, že nepotrebovali peniaze. Je to bežný spôsob medzi zverolovcami, ako sa zabezpečiť.“

 

Ak mali toto všetko,“ Troy podstrčil doklady Ashovi pred oči, „prečo neodišli do budúcnosti a nežili tam?“

 

Strážcovia by ich našli, nech by boli kdekoľvek. Tvoja matka ťa porodila len vďaka tomu, že nevedeli o jej tehotenstve. Predpokladali, že zahynula spolu s druhom.“

 

Ako do toho zapadám ja?“ Troy sa zamračil.

 

Ty?“ Acheron naťahoval čas a hľadal správne slová, „ty budeš v celkom inej situácii. Ale rozhodne ti opatrnosť neuškodí.“

 

Aha!“ kývol Troy významne, „v podstate si mi nič nepovedal.“

 

Nemal som v pláne niečo ti hovoriť. Sám sa rozhodneš najlepšie,“ pokrčil plecia atlanťan.

 

Troy zavrčal. Občas sa vlkovi v jeho vnútri podarilo pretlačiť von nejaký prejav. Dôkaz, že tam niekde je a číha na svoju príležitosť. Ale väčšinou sa iba lenivo povaľoval po zákutiach Troyovej mysle.

Ušetri ma prosím rečí o vlastných rozhodnutiach,“ prehovoril nakoniec namrzene.

 

Akoby na teba platili moje rady,“ uškrnul sa Acheron.

 

Ale...“ Troy sa zasekol, „ako mám odlíšiť radu od buzerácie?“

 

Tomu sa hovorí slobodné rozhodnutie!“

 

Troy opäť vydal pridusený zvuk a vo voľnej ruke sa mu objavil kameň veľkosti jablka. Poťažkal ho, venoval mu jeden zamračený pohľad a hodil ho v ústrety azúrových vôd oceánu.

 

 

Začínam pociťovať nedostatok kameňov,“ prehodil Acheron a pozeral kamsi poza Troya.

 

Ale pláž nebola nikdy čistejšia,“ mykol sebou mladý vlk ospravedlňujúco a v márnej snahe hľadal očami čo i len jediný zatúlaný kameň, aby dokázal opak.

 

A preto som ťa ich nechal hádzať,“ Acheron sa odmlčal a urobil pohyb rukou, akoby od mora niekoho volal. Voda sa roztriasla, hladinou sa rozbehli stovky navzájom sa krížiacich vlniek a spod hladiny začali vylietať kamene.

Ani o jeden viac, ani o jeden menej, ako ich tam rokmi, hnaná frustráciou, či iba nudou, vhodila Troyova ruka.

 

Len pre poriadok,“ povedal akoby mimochodom Ash a symbolicky si oprášil ruky.

 

Troy sledoval rýchlo rastúcu hromadu pri svojich nohách. Samotný netušil, koľko kameňa za tie predlhé roky presunul. V každom jednom z nich bol kúsok jeho vlastnej nezvládnutej osobnosti. Spočiatku zvykol hádzať do morskej vody celé série kameňov. Jeden za druhým, mu symbolicky pomáhali odplavovať hnev, alebo iba pocit osamelosti. Kopec pred ním potvrdzoval, aký bol horlivý.

No...“ duchaplne skonštatoval.

 

Acheron pohol rukou ešte raz a kamene sa rozptýlili po pláži. Spokojne kývol hlavou a vykročil k svojmu domu.

Na obálke máš adresu Billa Laurensa. Je to síce právnik, ale nech ťa neodradia predsudky. Odporučí ti dobrého finančného poradcu,“ prehodil cez plece, kráčajúc majestátne a pomaly, akoby kládol dôraz na každý jeden pohyb.

 

Troy sa už už nadychoval a mienil protestovať nad vypovedaným – hnedá obálka bola celkom bez najmenšej poškvrnky, no zároveň, ako mu k ušiam doľahol Acheronov tlmený smiech, na zrnitom papieri sa začali vynárať písmená.

Nemo civel na zapletajúce sa čiary. Neudivovali ho Acheronove schopnosti, dávno sa prestal čudovať jeho možnostiam, ale prostý fakt, že hnedá obálka je jeho vstupenkou do života, toho ozajstného, kde si pokojne môže vytrieskať zadok, alebo utŕžiť skutočné rany, ten mu vymazal všetky skeptické poznámky, ktoré sa mu ešte pred chvíľou neodbytne tlačili na jazyk.

27.02.2017 23:15:04
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one