Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

18 - Kapitola 9

V starom Anglicku - čas nehrá rolu

 

Vane sa otriasol nepríjemnými spomienkami. Nebol by pomyslel, že sa sem ešte niekedy vráti a to dokonca dobrovoľne. Teda do určitej miery, dobrovoľne.

Pred pár rokmi ho do Starého Anglicka dohnal strach o družku. Jeho 'milujúca' matka. Bryani si myslela, že činí dobro, keď uniesla Bride. Chcela spasiť ľudskú ženu zo spárov Katagariánskeho zvera. Poriadne sa zmýlila a ten omyl takmer stál Bride život.

Po Timore by v nej sotva ostalo kúska života.

 

Bryanina nenávisť ku Katagariánom, sa skutkom Vaneovho otca Markusa iba utvrdila. Po pôrode nemilosrdne odvrhla tri deti, ktoré sa narodili ako vĺčatá. Pri sebe si nechala iba tri ľudské deti a zúfalo čakala na ich dospievanie. Ale nebol to Dare, nebola to ani Star, ba ani Fury, do ktorého vkladala najväčšiu nádej, bol to práve odvrhnutý Vane, ktorý sa v puberte zmenil na Arkáda. On bol tým Aristom, ktorého chcela mať. Vane sa stal Regisom Arkádskych Lykosov a vládol magickej sile, ktorá nebola spútaná silou mesiaca.

 

Keby... Keby od začiatku vzťahu Markusa a Bryani, neboli obaja príliš zahltení nenávisťou jedného k druhému. Keby prijali svoj osud, keby sa Bryani s láskou postarala o všetkých svojich šesť detí.
Možno by bolo dnes všetko celkom inak.

Priveľa keby.

Nič z toho sa nestalo.

Markus a Bryani dostali svoj trest a Vane ani zamak netúžil nahliadnuť do jeho momentálneho priebehu. Ale pravdepodobne by musel zvracať, nech by videl čokoľvek.

 

Dnes sa do Anglicka sa vrátil z celkom odlišného dôvodu. Mnoho udalostí sa už zvrátiť nedalo a Acheronovo ustavičné prízvukovanie o nedotknuteľnosti času a vecí uplynulých, pochopil veľmi dobre.

Keby sa vrátil v čase, ktovie ako by prebiehal jeho život. Možno by nikdy nestretol Bride. Koľko osudov ovplyvnil tým svojim natoľko, že by zmenou spôsobil škody?

 

A práve Bride ho prinútila k návratu. Pohrozila mu vyhnanstvom v hosťovskej izbe, ak sa nepokúsi pomôcť Troyovi. Komukoľvek inému by za bezostyšné vydieranie preťal krčnú tepnu, ani by sa pri tom nezadýchal, ale Bride... Pre jej sladké ústa by pokojne vbehol aj do ríše Háda, aby jej doniesol kameň z rieky zabudnutia.

 

Našťastie, Bride nebola rozmarná a nezneužívala moc, ktorú mala nad svojím druhom.

Ale keď sa záležitosti týkali rodiny, Bride vedela byť mimoriadne neústupná. Napokon, on rovnako. I bez Bridinho ultimáta by sa vydal hľadať Treeana Wyrthssena. Ale celkom sebecky počítal s horúcou odmenou po návrate domov. Bride dokázala hotové zázraky, ak bola spokojná.

Vane sa uškrnul a potreboval pár hlbokých nádychov, aby dostal krv z penisu zas do mozgu.

Rozhliadol sa po krajine a zavetril. Mal iba nejasnú predstavu o tom, kde by mohla mať svoje útočisko Treeanova svorka. Príliš informácií o nich nezískal. Celé storočia žili izolovane a takmer s nikým sa nestýkali. Členovia svorky údajne nepodnikali ani bojové výpravy, s výnimkou lovu.

Vane počítal, že v boji im chýba tréning, nuž prípadné napadnutie z ich strany by zvládol ako detskú hru, i keby sa na neho vrhol celý kmeň odrazu.

Plánoval sa premiestniť rovno doprostred osady. Pravda, keď zistí kde sa nachádza. Presunul sa o pár kilometrov ďalej a zas zavetril. Tunajšie povetrie sa s povetrím v dvadsiatom prvom storočí nedalo porovnávať ani náhodou. To akoby chcel zrovnávať vodu, tryskajúcu z prameňa, so stokou, zberajúcou mestské splašky. Na okamih zauvažoval, prečo vlastne žije v dobe smradu, keď v minulosti je omnoho čistejšie.
No iste, tu neexistujú ipody, ani internet… A kožené motorkárske oblečenie.

 

Vane prešiel pár ďalších kilometrov, no tentoraz vo vzduchu čistom ako list papiera, niečo zachytil. Vietor mu do nozdier prinášal jemný, ale výrazný závan.

Svorka musí byť niekde blízko.

Pach ho spoľahlivo viedol správnym smerom. Len vykročil a držal sa ho ako dokonalej turistickej značky.

 

Choďte po žltej značke a máte neuveriteľnú šancu dostať na držku, za narušenie zomknutej komunity! Ak sa zdráhate zašpiniť si košeľu, môžete sa po značke ružovej, pohodlne vrátiť domov a tam iste nedostanete. Získate, ako bonus za strach, samostatnú izbu s obrovskou studenou posteľou, bez príslušenstva! A o svojej rozkošnej ženuške si môžete nechať zdať nočné mory!

 

Vane si brblal iba pre seba, ale nešlo o nechuť pomáhať bratrancovi. Občas zisťoval, že postihnutie prskať sarkazmy v nečakaných okamihoch, bude asi rodinné dedičstvo. Fang i Fury, sa v štipľavosti pohotových komentárov mohli pokojne rovnať. Tak prečo by on mal byť výnimka?

 

Ale na vlastnú adresu?

 

Pach zintenzívnel a Vane konečne uvidel osadu. Dobre ukrytú medzi stromami a pahorkom, musel uznať, nebyť jeho mimoriadnych schopností, nenašiel by ju.

Nadýchol sa, ako pred skokom do hlbokej vody a premiestnil sa doprostred. Osada bola postavená z nízkych zrubových príbytkov so slamenými strechami.

Okamžite sa strhol ruch. Hoci zdvihol ruky nad hlavu, bol narušiteľom. Vlci si ho nedôverčivo obzerali, no ani jeden nezaútočil. Tí najsilnejší ho obkrúžili a snáď sa mu snažili nahnať strach, s výhražným vrčaním obchádzali dookola. Museli cítiť jeho postavenie, ale svojou arkádskou podstatou ich iste neohúril.

Vane by nesmel vyrastať v divokej svorke svojho otca, aby sa nechal niečím podobným zastrašiť.

 

Hľadám Treeana!“ zakričal na vlkov, no ani jeden sa nemal k premene na človeka, aby mu odpovedal. Keď už myslel, že Treeanova svorka pridlho žije v izolácii a čokoľvek ľudské odmieta, stála pred ním vysoká žena. Rovné tmavé vlasy mala spletené do hrubého vrkoča, oblečená bola iba v dlhej tunike. Skúmavo mu pozerala do očí a nezdalo sa, že by sa bála. Natiahla hlavu bližšie, rozšírila nozdry a zavetrila.

 

Zavedieš ma k Treeanovi?“ oslovil ju Vane. Rozprával pomaly, starou angličtinou, aby mu rozumela.

 

Pomaly, Arkád,“ odvetila žena nezaujato a vysunula bradu, „podľa toho, čo mu chceš!“

 

Chcem sa s ním iba rozprávať,“ nenáhlil Vane. Nebol v pozícii, aby si kládol podmienky, hoci by mohol.

 

Ako si nás našiel?“ okolkovala žena a prezerala si jeho tmavú košeľu a džínsy. Cítil sa pod jej pohľadom ako pod sklom, no nechal ju.

 

Podľa smradu,“ neodpustil si Vane a takmer nestihol reagovať na reakciu ženy. Vymrštila ruku a Vaneovi by sa skoro splnila vlastná predpoveď o jednej do držky, no zachytil ju včas.

 

Ty pes!“ výhražne zavrčala žena a skrivila inak pekné rysy. Snažila sa oslobodiť ruku, ale Vane ju pevne držal za zápästie.

 

 

Stačí, Yvain!“ ozvalo sa odrazu spomedzi vlkov. Kráčal k nim muž, na ktorého začínali doliehať prvé známky starnutia. V ľudskom veku by sa mu dalo hádať možno niečo cez štyridsať, no Vane vedel, že skutočne to bude vyše osemsto. Možno viac.

 

Napadol ma, otče!“ kvílivo oznámila prichádzajúcemu žena.

 

Iste,“ odfrkol muž, ignorujúc jej nariekanie. Svoj zrak sústredil na Vanea.

 

Ste Treean?“ skúsil Vane a ani mu nenapadlo obhájiť sa voči obvineniu.

 

Starec mlčky prišiel až k Vanovi a svojej dcére. Mávnuc rukou, naznačil Vanovi, že ju už môže pustiť a dcéru poslal švihnutím zápästia preč.

 

Yvain, napoly urazená, napoly namosúrená, zmenila sa do svojej vlčej podoby a jedným skokom zmizla medzi stromami.

 

Muži stáli oproti sebe. Jeden druhému pozerali bez jediného slova do očí, akoby chceli zámery toho druhého vycítiť.

 

Vane si bol istý, že našiel koho hľadal. V Troyovej tvári videl mnoho čŕt, ktoré spoznával v tvári Treeana. No nebyť podoby, prezradila by ho aura autority. Hoci pôsobil unavene, skoro vyčerpane, vlci, spočiatku krúžiaci okolo Vanea v hrozivom kruhu, sa upokojili a stiahli, ale Vane cítil, že striehnu a dávajú pozor na každý jeho pohyb.

 

Som...“ prerušil napäté ticho Vane.

 

Viem kto si,“ zastavil ho Treean, „a viem aj to, že si moju dcéru mohol ponížiť za jej zbrklosť a nevedomosť, ale zdržal si sa.“

 

Neurobila predsa nič...“ namietol Vane ľahkým tónom, nechcel Treeana popudiť, na to za ním neprišiel.

 

Predsa len,“ Treean podvihol ruku, „je to dobrá dcéra, snaží sa mi nahradiť synov.“

Treean stíchol a pozrel kamsi bokom. Nadýchol sa, aby zahnal chmúrne myšlienky a už pokojný, obrátil sa k Vaneovi.

 

Hľadal si ma, chcem vedieť dôvod,“ prehovoril opäť Treean.

 

Neprišiel som ako nepriateľ, chcem len položiť pár otázok a možno ti priniesť do života pokoj,“ volil opatrné slová Vane.

 

V mojom živote pokoj nemá miesto. Synov mi nevrátiš, ich smrťou sa všetok vytratil,“ riekol nevýrazne Treean. Prešľapol na mieste, akoby zvažoval čo robiť, no napokon vykročil, pokynúc Vaneovi, aby ho nasledoval.

 

Nemalo zmysel pýtať sa kam. Vane bez slova nasledoval kroky unaveného muža. Osadu nechali za sebou a po krátkej chôdzi zastali na okraji pohrebiska.

 

Treean obišiel pár kamenný mohýl, vybielenými rokmi na slnku, až zastal pred dvoma, navŕšenými o čosi vyššie nad ostatými.

 

Vanea neprekvapilo, že ho Treean doviedol k hrobom. Smútok a únava, trpký žiaľ nad stratou synov, robili z neho starca, ktorý žije v spomienkach. Vo svojom postavení a veku si mohol dovoliť prejav slabosti, ktorou upínanie sa k minulosti nepochybne bolo.

Neveľká svorka ho napriek tomu rešpektovala. Žili na pokraji záujmu výbojnejších skupín, nestarali sa o okolitý svet a svet na nich zabudol.

 

Tu je koniec mojich nádejí,“ prehovoril Treean, „a môžem si za to celkom sám!“ Dodal prekvapujúco.

 

Vane celkom neporozumel, na čo narážal.

Máš predsa dcéru,“ namietol.

 

Sudičky sa s mojou rodinou kurevsky zahrali,“ pokračoval starší muž drsne, „družka mi umrela pri pôrode a s ňou tri mladé. Nikdy nechcela prepojiť naše životné sily, mala hrôzu z pomyslenia, že by deti ostali samé. Akoby tušila, že ich narodenie ju bude stáť tak mnoho. Tri deti si vzala so sebou a tri vyrastali so mnou.“

 

Treean na chvíľu stíchol a hľadal v sebe rovnováhu. Vane múdro mlčal. Nechal plynúť jeho slová voľne, bez rušenia.

 

Bol som mladý, s horúcou krvou, panovala neistá doba, boje medzi rasami boli na dennom poriadku a nenávisť mojej svorky voči Arkádom nebola nikdy silnejšia. Nič ma nemohlo prekvapiť viac, keď si môj syn našiel družku z ich radov,“ Treean opäť stíchol a posadil na kúsok voľnej zeme medzi mohylami. Položil ruku na jednu z nich. Hladil palcom nerovný povrch kameňa a odstraňoval drobné smietky.

Tu leží Tyrwen, môj mladší syn,“ povedal Vanovi, ale odpoveď nečakal, „keby som ho vtedy bol prijal aj s jeho družkou, mohol byť nažive. Dostali ho. Keď sa to dozvedel môj starší syn, chcel ho pomstiť, ale hnev a žiaľ mu príliš zatienili zmysly,“ položil ruku aj na druhý hrob. Potom obrátil hlavu k Vanovi.

Za dva dni som prišiel o dvoch synov a dcéra je potrestaná sudičkami. Nikdy pre seba nenašla druha. Keď umrie, náš rod zahynie s ňou.“

 

Vieš čo sa stalo s Tyrwenovou družkou?“ Vana šokovalo, v akej podivnej izolácii žil Treean.

 

Nikdy sme nezistili kam zmizla. Možno si ju vzali späť, ale potom by pre ňu smrť znamenala najlepšie riešenie. Za spárenie s Katagariánom ju musel stihnúť strašný trest,“ Treean vyčítavo potriasol hlavou a Vane by odprisahal, že sa mu v oku objavila slza.

 

Čo ak ti poviem,“ začal váhavo Vane, „že tvoj syn, Kendru zachránil?“

 

Na mojom smútku to nemôže nič zmeniť,“ zamračil sa Treean.

 

Nechceš vedieť prečo to urobil?“

 

Nie,“ odsekol Treean tvrdo a odvrátil tvár.

 

Čakala dieťa.“

 

Slová boli vyslovené a Vane čakal. Treean strnul v pohybe, zamrzol v čase, snáď sa zabudol aj nadýchnuť a Vane dlhé minúty čakal na reakciu.

Keď Treean vyskočil zo sedu a vyrútil sa na Vanea vo svojej prirodzenej vlčej podobe, takmer nezareagoval včas. Vlčie tesáky minuli hrdlo len natesno. Vane Treeana odhodil svojou silou a striehol na ďalší útok. No nemal mu náhlu reakciu za zlé. On sám by nereagoval inak.

 

Lužeš!“ zasípal Treean spomedzi zaťaté zuby, zmeniac sa späť na človeka.

 

Nezvyknem,“ prehovoril Vane pokojne.

 

Treean ho sledoval. Neodtŕhal od neho oči a neveriaco krútil hlavou. Prerývano vťahoval do pľúc vzduch a v povetrí márne hľadal stopy po pachu klamstva.

Je to teda pravda?“

 

Máš vnuka, Treean Wyrthssen,“ oznámil mu Vane a prial si aby sa už konečne mohol vrátiť domov k Bride a synovi.

 

Tá suka mi uprela vnuka!“ vykríkol Treean, v zlosti zatínajúc pästi, „kde je?!“

 

Pomaly,“ upokojoval Vane situáciu, „Kendra je mŕtva. Ona s tvojím synom život prepojila. Umrela, len čo porodila dieťa, ale ešte predtým pre tvojho vnuka zariadila bezpečný domov.“

 

Prečo ho nepriniesla sem?“ položil Treean zbytočnú otázku.

 

Prečo?“ pohŕdavo odfrkol Vane. „Sám si to povedal, doba bola zlá! Aj jej išlo o život. Nevedno ako zatajila svoje tehotenstvo, ale keď zmizla a Tyrwen bol mŕtvy, predpokladali, že ona zahynula v ten istý okamih.“

 

Treean mlčal. Namáhavo oddychoval, hľadiac na hrob svojho syna.

 

Vieš, kde ma hľadať,“ prehodil Vane, ale netušil, či ho Treean vnímal. Zvieral v ruke vybielené kamene a zdalo sa, že si voľačo mumle popod nos.

Vane zanechal zlomeného muža samého. Svoje si splnil a s prvou myšlienkou na Bride sa premiestnil do svojho času a priestoru. 

14.03.2017 21:45:39
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one