Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

21 - Kapitola 10 - 3/3

Statok Wallenov - súčasnosť

 

Troy sa prebudil. Nespal ani hodinu, napriek tomu bol odpočinutý a plný sily.

Cítil, ako mu telom víri narastajúca energia. Remi hovoril, že sex zverolovcov posilňuje a badateľný vzostup magickej sily pociťoval po každom z doterajších zážitkov so ženami. Pokladal to za príjemný bonus k fyzickému uvoľneniu.

Teraz si pripadal ako hučiaci generátor. Obával sa priblížiť k sebe prsty oboch rúk, aby medzi nimi nepreskočila iskra.

 

Bolo to Liviou? Muselo to byť jedine ňou!

 

Obrátil hlavu na vankúši presýtenom príjemnou vôňou a spočinul pohľadom na spiacej žene. Ležala na boku, s hlavou položenou na vlastnej zohnutej ruke. Pramene vlasov jej čiastočne prekrývali zrumenenú tvár a Troy zatúžil vidieť ju celú.

Kadere ožili a vedené magickou silou sa presunuli na plecia, sotva na to Troy pomyslel.

Bojoval s nutkaním pritúliť sa k spiacej Livii a zopakovať si úžasné milovanie, ale včas sa zastavil. Livia je predsa človek a jej sily nemožno obnoviť inak, ako dostatočným spánkom.

Noc za oknami odovzdávala svoju vládu svitaniu a tmavá obloha začínala blednúť. Čoskoro sa na obzore objavia prvé lúče slnka.

 

Troy privrel viečka a započúval sa do spokojného pradenia ukojeného vlka.

Livia sa v spánku pretočila na chrbát a Troy zaúpel. Prešívaná prikrývka sa zviezla o kus nižšie a poskytla mu ničím nechránený výhľad na okrúhle ňadrá s tmavoružovými bradavkami.

Vlk sa okamžite prebudil z driemot a do penisu dorazil príliv horúcej krvi.

Troy v duchu zavyl hladom po žene, netušiacej akú odozvu nevdojak vyvolala. Akoby sa ani neboli milovali dlhé hodiny.

Naklonil sa nad Liviu a zľahka ju pobozkal na oddychujúce pery. Potom presunul svoju pozornosť na odhalené bradavky. Nedočkavo po jednej prešiel špičkou jazyka, obkrúžil ju a s potešením zaznamenal, že i v spánku Liviino telo reaguje a bradavka sa vzrušením zmraštila.

Povzbudený ju vtiahol medzi pery a láskal jazykom. Druhú pohladil otvorenou dlaňou a jemne zovrel prstami.

 

Mhmm,“ slastne zapriadla Livia, „ak si môj nový budík, želám si ťa nastaviť každý deň na šiestu. Alebo radšej na pol šiestu,“ dodala s hlbokým nádychom, keď Troyove prsty skĺzli po brušku, pošteklili priehlbinku pupku a vošli do zatiaľ zatvoreného zákutia.

 

Ako budík som nespoľahlivý,“ zamumlal Troy hrdelne a Livia sa zachvela, „pričasto zvoním.“

 

Beriem,“ vydýchla do Troyových úst a pomrvila sa , aby mu urobila miesto.

 

 

Skúmal prstami mäkké obliny, chvejúce sa túžbou. Livia pod ním ticho vrnela, prehýbala sa a vychádzala mu bokmi v ústrety. Žiaden normálny chlap by v tejto chvíli nedokázal odolať. A Troy mal v sebe navyše vlčiu létoru, ktorá mu prikazovala partnerku uspokojiť až na hranicu zničenia.

Vsunul ruku pod oblý zadoček, urobil si miesto medzi jej nohami a bez ďalších prieťahov vkĺzol presne na miesto, ktoré mu ochotne poskytla.

Livia podvihla panvu a zavlnila bokmi a hoci sa Troy snažil neunáhliť a dopriať jej čas, ako priťahovaní opačnými pólmi magnetu, spojili sa v jedno telo.

Hladko vkĺzol dnu, do tesného zákutia súkromného raja. Išlo to omnoho ľahšie ako po prvý raz, no i tak ostal na chvíľu v pokoji. Len si vychutnával hodvábnu mäkkosť ženského lona a stačilo mu pozrieť do potemnených očí Livie a takmer dosiahol vrchol skôr, ako vôbec začal.

Pomaly zdvihol boky a zas sa spustil späť. Livia zaprotestovala.

 

Mučíš ma,“ ťažko vyslovila, sama sa zavlnila a obopla nohy Troyovi okolo pása.

 

Vyhovel jej. Horel túžbou, ale radšej by trpel, ako by jej mal ublížiť. Vyhovel zároveň sebe. Desil ho hlad, ktorý ho nútil nenásytne požadovať telesnú blízkosť. Bohovia! Ako len bude môcť od nej odísť?

Rozprúdil rytmus, ktorý ich oboch vyniesol k pokraju priepasti. Potom stačil nepatrný pohyb a oboch ich strhol na závratný let.

 

 

Kde si bol celé tie noci, čo som osamote márnila čas?“ spýtala sa maznavo Livia, len čo svoj dych dostala pod kontrolu.

 

Hľadal som cestu,“ zarezonoval Troyov hlas. Pridržiaval si Liviu v náruči a prial si, aby nemusel vstať. Hruď mu zovrel neznámy pocit - akoby tým mal stratiť časť seba a to ho vydesilo. Narovnal nad sebou ruku a zadíval sa do otvorenej dlane.

Premýšľal, koľko času musí uplynúť, aby sa objavila značka spárenia. Podľa toho čo počul, čas bol rôzny. Niekedy sa značka objavila až za pár hodín, inokedy ešte počas styku. Ale Aimee mu pošepla, že svoju družku jeho telo spozná. Usmievala sa a pýrila a hoci naliehal, nepovedala mu viac, než že s istotou dokáže odlíšiť náhodný sex.

 

A našiel si ju?“ Lívia sa schúlila vedľa mužského tela a rukou mu prešla po hrudi.

 

Možno,“ odvetil zadumaný Troy a vôbec si nebol istý odpoveďou. Našiel správnu cestu? Alebo to bola iba jeho túžba po slobode, čo ho hnala nevedno kam?

 

Tak sa spýtaj svojho navigátora,“ Livia obkrúžila ukazovákom Troyovu ľavú bradavku, urobila krátky oblúčik smerom k ľavej kľúčnej kosti a zľahka na to miesto zaťukala.

 

Muž stuhol. Vlk v jeho vnútri sa škodoradostne zachechtal. Bol celý žeravý, riadiť sa iba srdcom a rozum nechať stranou. Ale muž potreboval racionálne zdôvodnenia.

 

Musím ísť,“ Troy sa frustrovane narovnal a odsunul Liviu od seba.

 

 

Ja, vieš...“ zarazená Livia hľadala správne slová, „nechcem aby si si myslel...“ začervenala sa, keď na ňu Troy nechápavo pozrel. Užili si spolu sex, na ktorý s kamennou istotou nikdy nezabudne a bude nútená premáhať červenanie v lícach zakaždým, keď si naň spomenie, ale ani za nič by nepriznala, že by sa mu najradšej hodila okolo nôh a prosila, aby neodchádzal. Hlúpa hrdosť jej kládla do úst ľahostajné slová, „k ničomu nie si zaviazaný. Ja nebudem... nepožadujem celkom nič.“

 

Troyova rovnováha dostávala trhliny. K vlastnému zmätku sa pridalo Liviino nesúvislé habkanie, z ktorého len nejasne tušil význam. Zúfalo túžil po páriacej značke, chcel si tú malú divošku k sebe pripútať, no zároveň sa desil jej reakcie, ak by odhalil svojich kostlivcov v skrini. Zúril, že sa značka neobjavila a rovnako v ním lomcoval strach, zviazať sa s človekom. Do pekla!

Od rozrušenej ženy k nemu prúdom vystreľovali zmätené pocity, striedajúce sa tak rýchlo, že ich nestačil popri svojom vnútornom rozkole identifikovať.

Liv,“ nechápal, ako ľahko sa ho dokáže vzdať, „nechcem ti ubližovať.“

 

Neubližuješ,“ ticho namietla mladá žena.

 

Ale mohol by som a to nechcem,“ zamumlal Troy. Uvoľnil dlane zovreté do pästí a v chvate sa obliekal. Vyhýbal sa pohľadu na Liviu. Naozaj jej nechcel ublížiť a teda musel ublížiť sebe. Len nesmel dovoliť, aby sa im stretli pohľady.
Dopekla! Ako sa len nenávidel!

Ako nenávidel urazené vrčanie svojej šelmy, ktorá sa dožadovala družky.

 

Prepáč, ak môžeš,“ zamumlal Troy a vybehol z dverí. Na Liviu ani nepozrel. Srdce mu trhalo na kusy, vlk namosúrene trucoval a sám seba nenávidel každým krokom viac a viac.

Pobehol pár krokov a dostal sa do náruče lesa.

 

Vkĺzol do hustej spleti vegetácie a svoj beh vyhrotil do zničujúceho šprintu. Ignoroval zvuk trhajúcej sa látky, nevšímal si vetvy, švihajúce o jeho kožu a zanechávajúce krvavé rany. Uháňal, akoby ho stopovala rozzúrená šelma a zároveň si uvedomoval, že tá šelma, pred ktorou sa pokúša ujsť, je on sám.

Zvoľnil tempo, až kým celkom nezastal. Beh stratil cenu.
Troy sa zosunul do trávy a počúval hlasný tlkot vlastného srdca.

Do pekla s tebou, Acheron!“ zahromžil na priateľa, aj keď pravý adresát hnevu nemal konkrétnu tvár. Všetci, čo sa doposiaľ mihli v živote, mu pod zámienkou pomoci posúvali život do nečakaných rozmerov. A kurva, celkom bez pýtania!
Chcel sa konečne osamostatniť, žiť podľa seba a kašľať na bláznov, ktorí mu vnucovali čo nechcel, ale to by sa nesmel zamilovať do ľudskej ženy!


„Ľudskej!“ Troy vypľul spomedzi pier slovo, ktoré kedysi charakterizovalo i jeho samého. Aspoň si to myslel. Odkedy sa mu svet rozdelil na podivné priehradky, nevedel do ktorej zaradiť sám seba.

 

Mohol by žiť s Liviou a zatajiť pred ňou malý chlpatý problém? Iste! A čo tak o pár rokov, keď bude vypadať ako rovesník vlastných detí! Mohli by mať vôbec spolu deti?
Livia by si iste nevšimla, že chlap vedľa nej takmer nestarne!

 

Dopekla, dopekla, dopekla!“ zlostne vyprskol Troy a posledné hlásky plynule prelial do tlmeného vrčania.

 

Rozum mu našepkával ideálne riešenie. Nájsť si družku medzi zverolovkyňami - nejakú vášnivú vlčicu a kašľať na to, či bude arkádka, alebo katagariánka. Ale vlk, kopírujúc protesty srdca, rázne namietal. Vlk chcel Liviu a dopekla, on sám nechcel inú!
 

Ako sa Vaneovi podarilo presvedčiť Bride? Preblysla Troyovou mysľou konečne rozumná myšlienka.

Je čas na rodinný rozhovor!

Vstal z machu, ešte vlhkého po rannej rose a zamračil sa pri pohľade na seba. Vypadal horšie ako bezdomovec, prespávajúci pod špinavým mostom. Ale kto by dbal na zovňajšok, ktorý výsmešne odrážal stav roztrhanej duše?

Troy vykročil pomedzi stromy a akoby nič, jeho šaty sa začali zaceľovať.

30.04.2017 21:32:09
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one