Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

22 - Kapitola 11 - 1/2

Statok Wallenov - súčasnosť

 

Keď na svetlé dlaždice sprchovacieho kútu dopadli prvé kvapky horúcej vody, Livia už svoje slzy zadržať nedokázala. Proti vôli a rozumným argumentom, tiekli po lícach a miešali sa s penou, ktorú Livia zúrivo rozotierala po svojom tele.
Ale čerstvé spomienky na Troya vydrhnúť nedokázala.
Cítila jeho vôňu, hoci na seba vyliala polovicu fľašky mandarínkového sprchovacieho šampónu. Rozotierala oranžový gél po pokožke, zúrivo sa trela froté rukavicou, ale vôňa nemizla.

Až keď kúpeľňa pripomínala parnú saunu, rezignovala. Na orosené zrkadlo nakreslila veľké T a zabalila si vlasy do uteráku.

Ešte nevedela ako vytesní Troya z hlavy, ale dúfala, že skupinka štyroch senioriek, ktoré chceli absolvovať úžasné dobrodružstvo na voze ťahanom koňmi, jej k tomu dopomôže.

Veď kto by nebol šťastím odviazaný, že môže celý deň počúvať o hemoroidoch, pokročilých príznakoch dny a o nevychovanej neveste, snažiacej sa obmedziť návštevy vnúčat len na každý nepárny víkend.

 

Livia si obliekla tmavé jeansy, károvanú košeľu a koženú vestu. Vysoké čižmy s končistou špicou, by síce skvele dokreslili kolorit, ale po dlhom dni by ju v nich boleli nohy. Už teraz ich ledva ťahala za sebou. Zašnurovala si teda pohodlné tenisky a ako kompromis položila na hlavu svetlobéžový stetson.

 

Betty, Mabel, Ellie a Donna budú celkom unesené jej western lookom. Čiperné priateľky chodievali na Wallenov statok pravidelne a žiadali si iba Liviu.

Nuž čo, snáď nebudú práve dnes sklamané.

 


Livia odhodlane vykročila po štrkovom chodníku. Drobné kamienky škrípali pod gumovými podrážkami tenisiek a ona si predstavovala, ako namiesto bieleho štrku drví nahromadenú frustráciu.

Povzdychla si. Keby bolo také ľahké zničiť pocity čo deptajú človeka, psychoanalytici by prišli o prácu.

Keby to len išlo, potlačiť rozpaky z vlastných rozhodnutí, donútiť sa nemyslieť, neprehrávať si donekonečna mučivé sekvencie. Vypnúť sluchovú pamäť a zabudnúť na vábivo hlboký mužský hlas, ktorý jej ešte teraz dokázal privodiť triašku, sotva naň pomyslela.

Dýchala zhlboka. V hlave jej hučalo prílišnou mierou kyslíka v krvi, ale aspoň bola nútená myslieť na niečo iné, ako na Troya.

K hlavnej budove prišla načas. Z otvorených dverí práve vychádzala jej matka, Anne Olliverová, v živej debate s bucľatou Betty, vysokou Mabel, drobnou Ellie a všetečnou Donnou.

Myšlienky na sexi chlapa sa stiahli do úzadia.

 

 

Livia, zlatko, včera si sa neukázala ani pri večeri, si v poriadku?“ tvár Anne Olliverovej sa obrátila k dcére a tváre štyroch starších dám, ako slnečnice za slnkom, upriamili svoje pohľady rovnakým smerom.

 

Mala som voľný deň, bola som kresliť v lese,“ zamumlala Livia a potriasla hlavou. Neurčitý pocit viny striasť nedokázala. Matka by iste šalela radosťou, vediac, čo sa včera večer dialo v chatke na kraji lesa.

Privítala štyri dámy a podala Donne do rúk mapku, s poznačeným smerom výletu.

 

Livia, máme problém,“ pokrčila obočie Anne Olliverová a podišla bližšie k dcére, „pán Collins ochorel a nemám narýchlo iného kočiša.“

Pozrela na skupinku senioriek, nadšene ďobkajúcich prstami do mapy.

 

Mami, mohla si mi dať vedieť, vymyslela by som novú trasu,“ vyčítavo sa zamračila Livia a zložila si klobúk dole z hlavy, „alebo náhradný program.“

Nezmysel, zlatko,“ ostro namietla staršia Olliverová tónom, z ktorého bolo jasné, že riešenie už existuje, „neprišli k nám z toľkej diaľky, aby si ich posadila do altánku za domom a hrala s nimi domino.“

 

Livia mlčala. V duchu sa usmiala nad obrovskou diaľkou dvadsiatich míl, ktorú staré dámy absolvovali v archaickej Fordke, rútiacej sa smrtiacou rýchlosťou dvadsaťpäť míľ za hodinu.

 

Mám niekoho, kto pána Collinsa zastúpi, i keď nie je kočiš,“ oznámila Anne a kým sa Livia opýtala koho, spoza stajní vyšiel voz s dvojzáprahom a na kozlíku sedel inštruktor lezenia, Roger Travis. Na hlave mal hlboko narazený tmavý stetson, ktorý mu ukrýval tvár v tieni širokej striešky.

Livia by odprisahala, že sa uškŕňal. No mohla to byť aj halucinácia, spôsobená spánkovým deficitom.

Ak to mal byť nejaký druh pomsty za pokorenú chlapskú ješitnosť, Roger si vybral najhorší čas. Ale bolo jej to v podstate jedno. Štyri postaršie matróny ako garde by mali stačiť, aby si Roger nedovoľoval. A spomienky na neskutočnú noc by mohli byť spoľahlivá duchovná opora pred čímkoľvek, čo Roger cestou vymyslí.

 

Vie vôbec narábať s opratami?“ utrúsila Livia, ale matka iba prevrátila oči dohora, čím bola otázka dostatočne zodpovedaná.

 

Betty, Mabel, Ellie a Donna sa už usádzali na sedadlá odkrytého voza, nadmieru potešené prítomnosťou driečneho kočiša. Roger vedel ako na ženy. Vyškieral sa, ukazoval hollywoodský úsmev a sladko spriadal lichôtky na adresu starších dám.

Slovami, ani ukážkami belosti chrupu nešetril - perfektne ovládal umenie nahodenia vhodnej návnady. Štyri seniorky sa chichotali ako školáčky, očividne vďačné za každučké písmenko, vytrúsené z príručky 'Flirt ľahko a rýchlo'.

 

Mami,“ znechutene prehodila Livia, „si si istá, že chceli gigola?“

 

Nezmysel!“ rázne zastavila dcérine narážky Anne, „budú spokojné a tebe tiež nezaškodí mužská spoločnosť!“

 

Mužská,“ zašomrala Livia a neochotne vykročila k vozu, rozhodnutá zapadnúť medzi Mabel a Donnu a tváriť sa neprítomne.

 

Kone znervózneli. Povieval ľahký vánok a oni v jeho chvení vetrili. Doširoka rozširovali nozdry a fŕkali.

Roger sa zachmúril a zoskočil z kozlíka.

No ták,“ potľapkával oba kone striedavo po šiji a nechal si ovoniavať dlane, „čo sa deje?“ Položil otázku, na ktorú nemohol dostať odpoveď.

 

Pôjdeme už, fešný pán kočiš?“ zvolala laškovne Donna a zachichotala sa smerom k priateľkám.

 

K vašim službám, dámy!“ Roger si narovnal stetson a šibalsky žmurkol na Donnu, „len mi ešte dajte pár minút.“

 

Napriek hlbokej nesympatii musela Livia uznať, že Roger dokázal kone profesionálne upokojiť. Nie, v jeho konaní bolo viac ako profesionalita. Ten chlap to vedel nielen s partiou ženských, roztopašne sa chichotajúcich na odkrytom voze, ale očividne rozumel i koňom. Obom súčasne hladil pysky a niečo im šepkal do uší. Zhodil stetson na chrbát, objal konské hlavy rukami a nechal ich, aby sa mu dotýkali tváre.
Livia si hlboko povzdychla. Roger by sa čertovsky pozdával obom jej rodičom a ak by im ho doviedla ako nádejného zaťa, zbožňovali by i ten jeho dokonalý stetson a vyleštené kožené čižmy.

Kone sa upokojili a pod Rogerovým vedením sa dal celý povoz do plynulého pohybu.

Jediná Livia sa mračila. Štyri dámy na chvíľku zmĺkli a venovali pohľady pomaly sa meniacemu okoliu, ale ona nedokázala vnímať ani len gýčovú azúrovú oblohu s bucľatými bielymi oblakmi.
Myseľ jej spoľahlivo zamestnával muž s divokým výrazom v tvári.

Dnes bude mimoriadne zložité, zachovať sa ako vzorová sprievodkyňa, ale bude musieť vynaložiť všetko svoje úsilie, aby tomu tak bolo.

 

06.05.2017 18:41:17
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one