Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

24 - Kapitola 12 - 1/2

Statok Wallenov - súčasnosť

1/2

Dámy, sme na mieste!“ zvolal Roger Travis a zastavil konský záprah pred malou zrubovou chatou s veľkou zastrešenou terasou, „čaká na nás skvelý deň!“ predniesol opäť s nechutne presladenou dávkou dobrej nálady a s nevinným výrazom v tvári sa vyhrieval na výslní koketných pohľadov štvorice dám v rokoch. S poriadnou dávkou hollywoodu v pohyboch zoskočil z kozlíka a rad za radom podával ruku Betty, Mabel, Ellie a Donne, aby im pomohol vystúpiť.
Livia nakrčila nos a zoskočila z druhej strany skôr, než mala riskovať kontakt s Rogerom, bližší ako dva metre.

Roger sa iba uškrnul a kým dámy vzdávali hold skvelému vzduchu, vypriahol kone a zavrel ich do ohrady.

 

Livia potajomky zívla do dlane a vzápätí neodolala, aby sa poriadne povystierala. Telo ju bolelo a každý sval jej škodoradostne pripomínal nočné slasti.
Pred očami jej preletel Troyov obraz. Privrela viečka a oprela sa o odporný stĺp terasy.

Zlatíčko, nože poďte medzi nás!“ sladké driemoty prerušil Donnin hlas, sprevádzaný smiechom Betty. Jej dnešné zverenkyne už sedeli v pohodlných prútených kreslách a nalievali si čaj z termosiek.

 

Ťažká noc?“ sprisahanecky na Liviu žmurkla Ellie.


„Nie!“ Livia zrumenela a štvorici žien nebolo treba viac informácií.

 

Betty siahla po Liviinej ruke a zašepkala jej do ucha, „mať vašu figúru zamlada, dievčatko, mám ťažkú noc, každú noc.“

 

Aspoň ten fešák stál za to?“ nedala pokoj Ellie, ale keďže sa na terase objavil Roger s náručou plnou batožiny, ženy zmĺkli a Livia sa nikdy tak netešila jeho prítomnosti.

 

Deň prebiehal v pokojnej atmosfére, i keď dámy sa sem tam snažili vrátiť k pikantnej téme v rozhovore s Liviou, našťastie, keď odpovedala vyhýbavo, zmenila tému na počasie, alebo krásu okolitej krajiny, zrejme pochopili, že sa viac nedozvedia.

Chopili sa inej príležitosti na pikantný rozhovor ktorá sa im ponúkala, a vtiahli medzi seba Rogera.

Livia mu v duchu musela pripísať ďalší dobrý bod, pretože komunikáciu so štyrmi dámami zvládal bravúrne a snažil sa spravodlivo konverzovať s každou .
Ona sa zatiaľ mohla venovať príprave jedla, ktoré mali zabalené vo veľkom piknikovom koši.
Poobede Roger založil oheň v kamenom ohnisku a poprenášal prútené kreslá do polkruhu, aby mali štyri staršie ženy pohodlie v teple.

Mabel začala klipkať viečkami ako prvá a neúspešne sa snažila vzdorovať driemotám. Donna sa jednoducho pohodlne oprela a zaspala. Nerobila si starosti s premáhaním. Betty a Ellie si ešte chvíľočku čosi tlmene šepotali, ale čoskoro nasledovali svoje priateľky do hlbín popoludňajšieho spánku.

Pri pohľade na spokojne odfukujúce ženy, Livia naplno pocítila spánkový deficit.

Podvečer už sotva dokázala odpovedať na otázky štyrom nevyčerpateľným stvoreniam, ktoré by podľa zákonov prírody mali byť unavené a pokojné.

A ako občas zazrela Rogerovu tvár, bavil sa. Iste sa mu doniesli do uší narážky Betty, alebo Ellie.

 

Príchod na statok bol vykúpením. Stará Fordka s plechovým škrípaním prijala najskôr náklad batožiny a napokon i dámsku posádku. Štyri čiperné matróny Liviu poriadne vystískali a akoby sa dohodli, nešetrili chlácholivými dotykmi.
Korunu všetkému nasadila Betty, ktorá žmurkla na Rogera a spiklenecky zašepkala Livii do ucha:

Nebojte sa, slečna Olliverová, dohovorila som mu, aby vás dnes v noci nechal vyspať.“

 

Livia ostala stáť ako oparená a Roger ticho vyprskol.

Iste sa cítil ako kráľ.

 

Svoj triumf si hodlal patrične vychutnať. Pohol sa smerom k Livii. Veselo zakýval za odchádzajúcim autom a spokojne sa uškrnul, keď začul zvuk klaksónu.

 

Myslím,“ zatiahol žoviálne Roger, keď zastal oproti dievčaťu, „že som zožal cudziu slávu. Alebo mali dámy pribujnú fantáziu?“

 

Mlč ,Roger!“ zašomrala Livia. V mysli premeriavala vzdialenosť k svojej chatke a po prvý raz oľutovala jej polohu.

 

Škoda že som sľúbil, že ťa nechám vyspať, ľadová kráľovná,“ Roger sa nebezpečne naklonil, až Livia cítila na tvári jeho dych . Zdvihol sa jej žalúdok a chcela sa vyšmyknúť, ale Roger vystihol moment, sklonil sa a vtisol jej panovačný bozk priamo na pery.

 

Livia reflexívne vystrelila pravú ruku, no Roger bol opäť pohotovejší. Zachytil ju a držal vo vzduchu.

Ale, ale, princezná, nie som pre teba dosť dobrý?“ uškrnul sa. Odrazu Liviu pustil a otočil sa, „kašlem na sebecké malé mrchy, ktoré sa hrajú na nedostupné!“
Roger zúrivo odmeriaval dlhé kroky.

Zmizol za rohom stajne a Livia si oddýchla. Pretrela si zápästie, ktoré jej Roger necitlivo stlačil a pobrala sa opačným smerom, kde na ňu čakala studená a prázdna postel.

 

Bez sprchy - uvedomovala si, že je to nanajvýš barbarské – a v oblečení, v ktorom strávila celý deň, sa hodila do mäkkých prikrývok. Spánok jej dosadol na viečka hádam skôr, ako sa hlava dotkla vankúša, ešte stále nasýtenom vôňou najúžasnejšieho chlapa, akého kedy stretla.

 

Keď precitla zo spánku, chvíľu jej trvalo, kým sa zorientovala v čase a priestore. Čierna tma zahalila vnútrajšok chaty a až keď sa jej zrak rozjasnil, dokázala na displeji digitálneho budíka rozoznať čas. Bolo pár minút po polnoci.

Posadila sa na posteli a započúvala do zvukov z okolia. Hučanie korún stromov vo vetre, ani hlas kuvika ju nezaujali, ale rozrušil ju šramot, prichádzajúci od vchodových dverí.

Nespomínala si ani na to, ako prišla domov, nieto na detail, či zamkla dvere.

Premkla ju hrôza. Nikdy by sa nebála vojsť do lesa, hoci o polnoci, ale cez dvere sa s istotou dobíjal človek a s nimi nemala dobré skúsenosti.

 

Potichu vstala z postele a prešla do kúta miestnosti. Prehmatala si vrecká, ale svoj mobil nenašla. Musel jej vypadnúť niekde v posteli.

Liviine oči si pomaly zvykali na tmu. Začala rozoznávať obrysy nábytku a okien. Uprela zrak oproti dverám a čakala. Ešte vždy tu bola možnosť, že si jej kľučku na nočné hry vybrala nejaká drzá veverička, alebo mýval.

Sprostosť!

Dvere sa pootvorili a Livii boli jasné dve veci.

Veverička s mývalom boli vo všetkých bodoch obžaloby oslobodení od viny.

Horší bol fakt dva. Nezamkla a za to by si najradšej nafackala, lenže nebol čas.

 

Cítila ako jej tlčie srdce. Keď sa dvere celkom otvorili, takmer vypískla strachom.

Arogantnú mužskú siluetu na pozadí nočnej tmy, osvetlenej len slabým svitom mesiaca, spoznala takmer okamžite.

Roger Travis.

Vzkypela v nej zlosť a mala v pláne mu pekne od pľúc vynadať, ale bola spútaná šokom z náhleho prebudenia.

 

Princezná,“ zaznel do nočnej tmy Rogerov šepot a Livia okamžite pochopila, že svoju frustráciu musel výdatne zalievať ktovieakým chľastom. Teraz bola rada, že radšej mlčala.

Porušil som sľub,“ s námahou vyslovoval, pričom márne šmátral po vypínači svetla, „dnes ťa vyspať nenechám,“ zaznel do tmy hrozivý prísľub.

 

Livia si pritisla dlaň na ústa a snažila sa zadržiavať dych. Rogerovi sa podarilo vojsť dnu a zavrieť za sebou dvere.

 

Kde si?“ bľabotal a naďalej pátral po vypínači.

 

Livia si zo všetkých síl priala, aby odišiel, ale v tom momente jej chatku zalialo oslnivé svetlo žiarovky.

Roger sa sotva držal na nohách, košeľu mal špinavú a pokrčenú, na pravej nohavici sa mu zreteľne vynímal zelený fľak od trávy a jeho štýlový stetson bol ktovie kde.

 

Tu si!“ skríkol, akoby mu práve padol jackpot a nabral smer k Livii.

 

Vypadni z môjho domu!“ skríkla Livia a v duchu zvažovala možnosti úniku.

 

Roger bol rýchlejší. Ani alkohol mu nezabránil v obratných kľučkách pomedzi kusy nábytku a odrezal Livii všetky únikové cesty.

Si moja!“ vyhlásil víťazne a natiahol obe ruky za istým cieľom.

 

Trhni si!“ prskla Livia a odhodlala sa k riskantnému kroku. Prudko vykopla nohou a hoci nezasiahla Rogerove citlivé partie, ako plánovala, poriadne mu nakopla stehno.

Inštruktor lezenia sa vrávoravo ohnal rukou, len o vlások minul ženskú nohu, no nečakaná bolesť ho zlomila v páse na chvíľu ochromila.

 

Suka!“ precedil pomedzi zuby sípavo.

 

Livia nečakala. Blahorečila svojej večernej únave, pretože padla do postele kompletne oblečená a obutá. Šnurovacie tenisky, ktoré si vybrala na výlet so štvoricou dám, jej dávali v behu lepšie šance, ako bosé nohy.

Vybehla zo svojej chatky a vyšprintovala krížom cez les. Viedol tade úzky chodník, najkratšia cesta k rodičovskému domu.

 

Mesiac ukazoval takmer dokonalý kotúč, od splnu uplynuli sotva dva dni a unikajúcej žene oddane svietil na cestu..

V tieni stromov zastala a obzrela sa. Rofer práve hromžiac vybehol von a akoby vedený navádzacím systémom, vykročil rovnakým chodníkom, na ktorom práve stála.

Srdce jej poriadne heglo, keď zrýchľoval. Livia v blesku zmenila plán. Roger les možno pozná, ale ona tu vyrastala. Uskočila z chodníka a vkĺzla pomedzi husté kríčie.

 

Kam si zdrhla? Vráť sa!“ zlostne vykrikoval Roger a les mu odpovedal rozhorčenými hlasmi vyrušených nočných zverov.

 

Livia opatrne našľapovala a snažila sa nestúpať na konáre, ktoré by ju praskaním prezradili. Pamätala si, že po hustom páse kríkov a stromov by mala byť lúka. Dúfala, ak sa jej podarí prebehnúť až tam, definitívne sa Rogerovi stratí.

Nechápala, čo to do neho vošlo. Vždy bol nadutý a otravný už len svojou prítomnosťou, ale agresivitu by nečakala. Ktovie čo mu preletelo hlavou, že sa odvážil ku kroku, ktorý sa nedá vziať späť. Akoby konal pod vplyvom neznámej sily, ktorá zmenila jeho osobnosť na nepoznanie.

 

Héééj!“ Rogerov hlas sa niesol nocou a Livii sa zazdalo, že ho počuje príliš zblízka. Vlasy na zátylku sa jej zježili a v rastúcej panike prešla v beh. Konečne urobila krok a pod teniskami zacítila trávu. Bola na voľnom priestranstve. Krátko zhodnotila situáciu a opäť sa rozbehla. Srdce jej tĺklo strachom. Krv jej tepala na spánkoch a dych viazol v krku.

Pomyslela si na Troya. Na jeho široké ramená, ktoré by ju pred Rogerom ochránili. Ale kto vie, kde mu bol koniec. Zmizol od nej tak rýchlo, že v prebleskujúcich momentoch náznakov zúfalstva uvažovala, či sa jej iba neprisnil.

Do očí sa jej vtisli slzy. Zažmurkala a takmer vrazila do kmeňa stromu na konci lúky.

Utekala ďalej, hnaná strachom.

Už si nebola celkom istá, či vie kde je, ale lesa sa nebála. Ak si nájde bezpečné miesto, počká do rána a ľahko nájde cestu späť.

Zrýchlila beh a kľučkovala pomedzi stromy.

Trochu spomalila a obzrela sa, či niekde nezazrie Rogerovu siluetu, ale zdalo sa, že ju buď konečne stratil, alebo svoje prenasledovanie vzdal.

Urobila ďalší krok a telom sa jej prehnala vlna ochromujúceho poznania. V nasledujúcej sekunde presne vedela, kde sa nachádza.

Bola na okraji strmej rokliny a jej noha urobila nezvratný krok do prázdna. Nebolo sa čoho zachytiť a pád bol neodvratný.

Trval len krátko a po ňom nasledovala temno temná tma, bez svitu ubúdajúceho mesiaca.

01.08.2017 19:16:17
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one