Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

24 - Kapitola 12 - 2/2

2/2

 

Stretnutie s otcom otca v Troyovi zanechalo rozladené citové struny. Na spánok nemal ani pomyslenia, iba sa bezvýsledne hádzal v posteli.

Keď privrel oči, namiesto snov mu pred nimi defilovali obrazy dievčaťa s tmavobronzovými vlasmi a úsmevom, že by za ním šiel pešo cez pol sveta.

Nadával si do idiotov, no ani autoanalýza osobnosti na počkanie mu nepriniesla vytúžený spánok.

Odrazu mu hruďou prešla ľadová dýka strachu a Troy vedel, že musí vyhľadať Liviu. Náhlivo sa obliekol a dúfal, že sila splnu bude dostatočná.

Nebo už začínalo blednúť, keď zastal pred otvorenými dverami jej chatky. Zavolal na Liviu po mene, ale odpoveďou mu bolo ohlušujúce ticho, rušené iba tlkotom jeho vlastného srdca. V chate nebola, len na rozhádzanej posteli ležal opustený mobil.

Vybehol von, privrel oči a nechal sa viesť inštinktom. Chladný vánok mu privieval zmes pachov. Našiel medzi nimi slabú Liviinu vôňu a už ju nehodlal pustiť. Vbehol do lesa a držal sa jej, ako záchranného lana.

 

 

 

Troy prenikavo zavyl. Našiel ju. Ležala rovno pod ním, v hlbokej rokline, skrútená v napadanom ihličí ako handrová bábika a nehýbala sa.

Bol okamžite pri nej, ani nedokázal povedať, či sa premiestnil, alebo skočil. Sklonil sa nad jej telo a započúval sa. Dýchala plytko, srdce jej bilo tichučko a príliš pomaly.

 

Livia!“ oslovil ju naliehavo, „láska, preber sa!

 

Chcel ju vziať do náručia, ale obával sa vnútorných zranení. Zdvihol hlavu a očami premeral zráz, z ktorého pravdepodobne spadla.

Prečo len nebol s ňou! Nemal odísť! Nemal byť zbabelý!

 

Livia, prosím!“ srdce mu zvierala oceľová ruka a do očí sa tlačili slzy, „musíš žiť!“

 

Dievča sa ani nepohlo a Troy nedokázal myslieť jasne. Ledva ju našiel a už ju strácal!

Náhle mu mysľou preletel chabý záblesk nádeje. Vzal do ruky nový mobil a trasúcimi sa prstami otváral menu. Rozmazané písmenká poskakovali a keď stlačil posledné tlačidlo, mohol len dúfať, že volá správne číslo.

 

Acheron...“ chrapľavým hlasom vtesnal do priateľovho mena svoju bolesť.

 

 

Či ja nemám v živote smolu!“ ozval sa ľahostajný hlas kúsok za kľačiacim Troyom, „chcel som si urobiť voľno, ale dnes si všetci zmysleli, že nutne potrebujú prebaliť.“

 

Troy sa obrátil a vlk v ňom zavrčal. Acheron Parthenopaeus sa opieral o pokrútený kmeň starého stromu, nohu v zašnurovanej motorkárskej čižme vyložil na vlhký kameň a rukou z nej nenútene oprašoval imaginárne smietky.

Troy sa celý napol a beznádejou otupený vlk mu diktoval skočiť Acheronovi po krku, zaťať mu zuby hlboko do mäsa, aby uhasil besniaci oheň žiaľu. Ale Troyovo telo sa napriek túžbe ani nepohlo. Neveriaco civel do priateľových očí, prekrytých tmavými okuliarmi a nerozumel.

 

Pokoj, šteňa,“ mávol rukou Acheron, „veď vieš, že mám pre teba slabosť. Som tu, nie?“

 

Pomôžeš jej?“ zasipel Troy zúfalo a zovrel Liviinu ruku. Bola celkom ľadová.

 

Ale pozrime sa!“ pobavene pohodil hlavou Acheron, akoby si bezvládne telo všimol iba v tomto momente, „nie je to tvoja chutná pra pra pra neterka?“

Nie, nie je,“ odpovedal si Acheron sám, keď Troy ublížene zavrčal, „pretože Diana nebola tvoja sestra.“

 

Diana bola moja rodina!“ odvrkol Troy.

 

Bola - nebola,“ pomaly vyslovil Ash a črty tváre mu stvrdli, „ty si sa napriek varovaniu nevzdal svojho hľadania.“

 

Akoby som mohol? Boli mojou jedinou rodinou...“ obohraná výčitka vyletela z Troyových pier.

 

Zabudli na teba, akoby si nikdy neexistoval,“ prerušil Troyove zvolanie Ash.

 

Hej...“ zašomral ublížene mladík. Podobný rozhovor už s Acheronom viedol neraz, ale teraz ho priateľove slová bodali a boleli až na dne duše.

 

Si si istý,“ Acheron naklonil hlavu nabok a pár tmavých prameňov vlasov sa mu zviezlo po pleci, „že je to ona, koho chceš zachrániť? Si si istý, že sa iba nesnažíš vzkriesiť spomienku na tvoju minulosť?“

 

Troyovi z úst uniklo tiché zavytie. Pach smrti sa mu posmešne vtieral do nosa a panika v ňom rástla každým momentom viac a viac.

Tak pomôžeš mi?“ zreval zúfalo na priateľa.

 

Odpovedz!“ okríkol ho Acheron tvrdo.

 

Bastard!“ uľavil si Troy.

 

Netušíš...“ ohrnul pery Acheron, „čakám odpoveď!“

 

Milujem Liviu! Musíš byť celkom slepý, ak to nevidíš!“ zaúpel Troy.

 

A Diana?“ nástojil Acheron.

 

Si blázon! Bola to predsa moja malá sestra. Miloval som ju, ale ako sestru!“ Troy v hneve zarazil päsť do mäkkej prste.

Uzdravíš ju?“ zopakoval svoju žiadosť už miernejším tónom, ktorým sa márne snažil zamaskovať paniku.

 

Vypadám ako felčiar?“ vyslovil Acheron s dôrazom na každé písmeno.

 

Nie?!“ Troyom prebehlo zúfalstvo i zdesenie zároveň, „načo si sem teda prišiel? Vysmiať sa mi? Alebo vychutnávaš smrť všeobecne?“

 

Ja ju neuzdravím,“ pokrútil hlavou Ash, „to ty,“ uzavrel prekvapivo.

 

Zbláznil si sa?“ zaúpel nešťastný vlk.

 

Nezbláznil. Už nestojíš o možnosť, sám si riadiť svoj život?“

 

Uťahuješ si zo mňa v tej najnevhodnejšej chvíli, Acheron.“

 

Nikdy nežartujem,“ namietol lakonicky Ash, „aspoň väčšinou.“

 

Neviem jej pomôcť!“ Troy uprel bezradný pohľad na priateľa.

 

Zamysli sa, šteňa. Keby si bol na jej mieste ty, ako dlho by ti trvalo vyliečiť si zranenia?“

 

Neviem, nebol som zranený,“ zašomral Troy.

 

No tak, uvažuj. V Útočisku si videl pár posekaných zverolovcov, so smrťou na jazyku. Ako dlho sa uzdravovali?“ nástojil na odpovedi Acheron.

 

Týždeň? Neviem!“ Troy pohodil plecom a hoci sa jeho vlk krčil kdesi vnútri a ani nehlesol, jeho samého poháňali túžby vyskočiť na rovné nohy a potrestať toho drzého obrovského chlapa za zbytočné reči.

 

Ale uzdravovali sa. Ak mali šťastie,“ pokračoval Acheron.

 

Ako to súvisí s Liviou? Nie je zverolovec!“

 

Nie je, ale ty si,“ uzavrel Acheron.

 

Ale čo to má dopekla spoločné s ňou?!“ Troy stále nerozumel, kam ho chce priateľ narážkami dostať.

 

Troy, necítiš v sebe nič? Popri vlastnej mágii?“

 

Nie! Neviem! Čo by som mal?“

 

Tvoja mágia je silná. Vždy bola, už keď ťa matka nosila v lone a ona to vedela. Vtedy urobila niečo, čo by ti práve teraz mohlo pomôcť.“

 

Nerozumiem, čo urobila?“ zaúpel opäť Troy a Acheron vynaložil hromadu energie, aby neprevrátil oči dohora a poriadne nahlas za sebou nezaplesol pomyselné dvere.

 

Dala ti svoju mágiu!“ vyslovil pomaly.

 

Dala mi svoju mágiu?“ Troy sa zarazil, „nezabilo ju to?“

 

Už bola technicky mŕtva, pri živote ju držalo iba jej dieťa. Ty. Tvoji rodičia boli obaja blázni a to poriadni!“

 

Ale keď dám Livii mágiu, nestane sa...“

 

Stane! Je človek a podstatou tvojej matky bol rovnako človek, na zviera sa iba menila... Aj ona sa bude meniť na vlka.“

 

Ale...“

 

Alebo ju nechaj umrieť. Je to na tebe, scooby,“ odsekol Acheron a zmietol ďalšie imaginárne smietko z dokonale čistej motorkárskej čižmy.

 

Troy mlčal. Horúčkovito spracúval novú nádej a očami sledoval Liviino telo. Myšlienky splašene narážali jedna na druhú. Bude jednou z nich, budú si rovní, budú môcť ostať spolu, pravda, ak ho za to nezabije. Ale otázku vlastnej smrti bude riešiť neskôr. Teraz musí zistiť, ako odplašiť smrť od Livie.

Zdvihol hlavu a s nevyslovenou otázkou uprel oči na Acherona.
Ale miesto pri strome zívalo prázdnotou.

Ako...“ zo zotrvačnosti mu spomedzi pier vypadlo prvé slovo nedopovedanej otázky.

 

Vdýchni jej nový život, šteňa. Začul Troy niekde v podvedomí a odprisahal by, že za slovami nasledoval Acheronov ironický úškrn.

 

Vdýchni. Ale ako? Troy sa v duchu obrátil na svojho vlka a snažil sa vycítiť svoju mágiu. Upriamil sa na ňu a sledoval jej silu. Odkedy sa objavila, bral ju bez výhrad a kompletne, až keď ho Acheron upozornil na jej mnohotvárnosť, začal v spletenci energií vnímať rozdiely.
Odrazu bolo všetko jasné.

 

Sklonil sa k Livii a pobozkal ju. Nechal sršiace toky v sebe upokojiť, aby ich ľahšie oddelil, ale časť, ktorú mu darovala matka, sa pred jeho vnútorným zrakom vynímala celkom zreteľne.
Najskôr pohladil jazykom studené pery svojej priateľky, no čoskoro pochopil, že jestvuje i rýchlejšia cesta.
Odhrnul dlhé kučery z krku dievčaťa a zameral sa na krčnú tepnu. V ústach ho zasvrbeli očné zuby, predĺžili sa, zaostrili a Troy sa sklonil tesne k bledej pokožke krku, aby dokončil svoj zámer.

Zuby vkĺzli do jemnej kože ako do masla. Na jazyku pocítil horkastú chuť krvi a vzápätí ho ohromilo silné mravčenie.


Troy si nespomínal, ako dlho celý proces trval. Mrazivá triaška si podmanila jeho telo, silnela a opäť slabla, vibrovala a vracala sa v opakovaných vlnách. Napokon ho obostrela tma.


Prebral na mäkkom machu vedľa Livie. Musel stratiť vedomie po prenose mágie.
Cítil sa takmer ako po šialenej noci s Remim Peltierom, keď sa pokúšali vypiť obsah asi dvanástich fliaš so starou whisky, ktorú našli v zaprášenej debničke v pivnici Útočiska. Obaja boli väčší blázni, ako si dokázali pripustiť, pretože sa stavili, kto vypije viac. Na druhý deň ho vlastné nohy odmietali niesť a hlava sa pri najmenšom pohybe snažila o explóziu.
Kľakol si na kolená a skontroloval Liviino srdce. Bilo omnoho silnejšie, ale dievča sa nepreberalo. Bol zmätený, nedokázal posúdiť, či všetko prebehlo ako malo. Nikdy nerobil nič podobné, nikdy... Zlostne stisol sánky a zaškrípal zubami.

Dopekla s tebou, Acheron!
Troy privrel oči a zhlboka dýchal. Nemohol si dovoliť vlastný kolaps. Musel v sebe pozbierať všetky sily.
Mal iba jediné východisko. Opatrne vzal nevládnu Liviu do náručia, dúfal a preklínal bohov, ktorí mu prišli na um, že jej pohybom neuškodí a premiestnil ich do Útočiska.

01.08.2017 20:46:03
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one