Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

25 - Kapitola 13 - 1/2

Útočisko - súčasnosť

1/2

 

Aimee rovnala poháre do úhľadného šíku na háčiky nad pultom a užívala si božské ticho. Do otvorenia baru chýbala slabá hodinka, polhodinka do príchodu personálu. Zvykla si dopriať polhodinu iba pre seba, aby si v cennom tichu usporiadala myšlienky a nabrala energiu pre ďalší deň. Fang rešpektoval jej rozhodnutie a ona sa mu nikdy nezabudla odvďačiť za pochopenie. Úplne špeciálnym spôsobom, kvôli ktorému nechali odhlučniť steny ich manželskej spálne.

Aimee sa začervenala. Už len pomyslenie na Fanga jej dokázalo narobiť poriadne zimomriavky a vohnalo mrazivú triašku do podbruška.

Privrela oči a ponorila končeky prstov do vody v dreze. Zľahka nimi zakrúžila po hladine a predstavovala si hebkú pokožku svojho druha.

Odrazu sa strhla a precitla zo snívania. Niekto sa premiestnil do Útočiska a potreboval pomoc. Rokmi sa naučila vycítiť magické záchvevy, ktoré sprevádzali tvora v núdzi. Dnes ich cítila takmer fyzicky, ako stovky drobných ihličiek v zátylku.

V rýchlosti utrela ruky do utierky a rozbehla sa k schodišťu, vedúcemu na poschodia.

 

Troy!“ Aimee okamžite spoznala mladého vlka, „čo sa stalo?“ Dievča ktoré niesol vypadalo dosť zle a Troyova tvár hovorila jazykom jasnejším ako všetky slová na svete - že mu na jej živote záleží viac, ako na tom vlastnom.

 

Rýchlo! Doktora!“ zachripel Troy a podlomili sa mu kolená, „umierala a ja som jej dal matkinu mágiu.“

 

Aimee trvalo asi dve sekundy, kým sa jej informácia rozložila na drobné. „A kurva!“ uľavila si, aby potlačila zdesenie, ale vzápätí sa v nej dostala k slovu schopnosť, zvládať záťaž na počkanie.

 

Carson sa zjavil vo dverách ordinácie, sotva Aimee natiahla ruku, že na ne zabúcha.

 

 

Dal jej svoju mágiu?“ zahundral vysoký doktor, keď spolu s Aimee uložili oboch zaľúbencov na lôžka.

 

Matkinu,“ spresnila medvedica a pokrčila obočie, „dostane sa z toho?“

 

Vlk určite,“ Carson skúpo odmeriaval slová, šibol okom po Livii a zmĺkol.

 

A ona?“ Aimee pohodila hlavou.

 

Je to iba na nej,“ pokrčil plecami doktor.

 

Maggie...“ začala Aimee spomienkou na družku Wrena, ktorá rovnako dostala vlčiu mágiu aj bez pýtania.
 

...mala šťastie,“ dokončil Carson všehovorne.

 

Aimee vypadala skľúčene. Troy bol naozaj veľmi zvláštny vlk. Napokon, ako inak, keď jeho rodičia boli... Veľmi odvážni, doplnila si Aimee po chvíli zaváhania chýbajúce slová.

 

Dám im niečo na posilnenie,“ Carson položil ruku na ramená Aimee, akoby sa ju snažil utešiť. Ale v jeho slovách zazneli pochyby.

Ak sa preberie,“ pokynul rukou smerom k nehybnej dievčine, „mladý by mal byť pri sile a pripraviť si poriadnu kopu dobrých odpovedí.“

 

ooOOoo

 

Livia precitala. V hlave jej dunelo a nechápala, prečo je v jej chatke taký neskutočný hluk. Bolelo ju celé telo a márne uvažovala, ako sa do toho stavu dostala. Bola na fláme a má okno?

Nezmysel! Na flámy predsa nechodí.

A odkiaľ pochádzal hluk?

Pokúsila sa otvoriť viečka, ale mala ich ako prilepené. Ruka odmietala splniť výzvu mozgu, ktorý jej prikazoval zdvihnúť sa.
Sústredila sa.

Všetko poporiadku.

Viečka sa začali pomaly od seba oddeľovať. Otvorila ich ešte kúsok a v zornom poli sa jej objavili čiesi prsty. Fascinovaná spozorovala spleť papíl na ich končekoch a skĺzla pohľadom na ryhy uprostred dlane. Prsty sa pohli a vtedy si uvedomila, že zíza na vlastnú ruku.

 

Liv,“ známy hlas jej prenikol až do duše. Viečka už mala plne pod kontrolou, otvorila oči celkom a pohla nimi za hlasom. Vedľa jej postele sedel Troy a prisahala by, že na ňu pozeral vyplašeným pohľadom.

Odrazu jej mysľou preleteli záblesky spomienok. Na Rogera a jeho nočný prepad, útek lesom a pád do hĺbky.

 

Som v nemocnici,“ skonštatovala a nedokázala spoznať svoj hlas. Znel inak. „Čo sa mi stalo? A čo tu robíš ty?“

 

Našiel som ťa v lese. Takmer si umrela, láska,“ šepol Troy a vzal ruku dievčaťa do svojej dlane.

 

Láska? Skutočne povedal láska? Livia sa cítila, akoby ju prešiel kamión, ale Troyove slová do nej vliali vlnu horúcich emócií. Keby ju nebolel každučný sval, akoby chceli vyletieť z tela a žiť si svoj vlastný život, neudržala by sa v pokoji.

Žijem,“ namietla a pokúsila sa o úsmev. Čeľusť jej tŕpla, zrejme si pri páde musela naraziť i zuby. Čo si vlastne nenarazila?

 

Žiješ, ale musím ti mnohé vysvetliť,“ Troy ju pohladil po líci.

 

Livia spozornela. Ľahký dotyk bol neskutočný, úžasný a keby sa mohla hýbať, chcela by viac. Skusmo pohla nohami a rukami. Mohla sa hýbať! Prekvapene pozrela na muža vedľa seba.

Čo sa mi stalo? Nemám nič polámané?“

 

Mala si zlomené obe nohy, ľavú ruku a nejaké vnútorné zranenia,“ neochotne pripustil Troy.

 

Mala som?“ Livia sa zdesila, „koľko som bola mimo?“

 

Asi týždeň,“ popravde povedal Troy a pripravoval sa na komplikované vysvetľovanie.

 

Týždeň,“ Livia zažmúrila oči, „a mala som zlomené obe nohy?“

 

Áno.“

 

Kde sú moji rodičia?“ zamumlala, ale oči držala stále zatvorené.

 

Boli tu, obaja,“ povedal Troy, „tvoja matka chcela ostať, ale tvoj otec je presvedčil, že si musí i ona oddýchnuť.“

Už nepovedal, že vynaložil všetok svoj rozprávačský talent, aby ich oboch ubezpečil, že je Liviin priateľ a okamžite im dá vedieť, keby sa v jej stave niečo zmenilo, len aby ich donútil odísť. Vo chvíli, keď sa v Liviinom tele začne prebúdzať vlčica by nebolo rozumné, aby mala v dosahu smrteľníka.

Odchod manželov Olliwerovcov sa mu podarilo zariadiť, dokonca uverili, že Útočisko je špeciálne sanatórium, zamerané na poúrazové stavy. Pravda, s malou pomocou mágie, aby bol efekt nemocnice dokonalý.

Teraz prichádzalo to ťažšie. Vysvetliť Livii jej nový stav.

 

Ja...“ nadýchla sa Livia a zvažovala slová, „niečo mi tu nehrá.“

 

Niečo som ti nepovedal,“ odvetil Troy.

 

Uprela na neho zrak. Niečo? Nepovedal jej o sebe vlastne vôbec nič. A bolo jej to jedno. Dôležité bolo, že sedel pri nej a oddane na ňu upieral zrak.

Pohľad na jeho ostro rezané črty tváre, lemované párdňovým strniskom, na jeho zvláštne pramene vlasov, poletujúce mu okolo tváre, na široké plecia v jednoduchom čiernom tričku bez rukávov s ňou robili neuveriteľné veci.

S tým týždňom a zlomeninami si z nej iste robil žarty, ale nedokázala sústrediť myseľ na pokojné uvažovanie. Cítila sa inak, len nevedela popísať ako.

Počula hluk, ale nevidela nič, čo by ho vydávalo, pátrala očami po miestnosti, zariadenej iba posteľou na ktorej ležala a stoličkou, ktorú zaberal Troy. Dvere takmer splývali s belobou stien a na okne bez záclony si všimla mrežu. Sklo nebolo najčistejšie, ale zreteľne videla drobné lupienky hrdze na jej stredovej železnej tyči.

Hrdze!? Musela mať halucinácie. Ktovie aké lieky jej dávali. Rozhodne to bol fajn matroš!

 

Livia,“ prehovoril opäť Troy, „som vlk.“

 

Aha,“ premerala si ho na oplátku pobaveným pohľadom, „a ja som Karkulka.“

 

No vlastne...“ Troy sa neusmieval a v Livinom mozgu sa zopli poplašné obvody, „ak sa prikláňaš k verzii, že i Karkulka patrila k vlkom, tak áno. Si Karkulka.“

 

Hluk zosilnel a Livia si s hrôzou uvedomila, že je to tlkot srdca. A ak jej srdce tlčie na dva krát, tak je všetko v poriadku.

Nie! Nemohla predsa počuť Troyovo srdce!

 

Carson povedal, že najlepšie bude poznanie šokom,“ pokračoval Troy a postavil sa.

 

Livia spozornela. Uprela oči na Troya a svet sa odrazu spomalil. Videla, ako z muža zmizlo oblečenie a jeho telo nadobúdalo divné tvary.

Lieky, ktoré jej dávali, museli byť skutočne niečo extra!

Troy sa menil a Livia pozerala na výsledok zmeny ako obarená.

Na bielu prikrývku svoju hlavu položil jej detský idol a strážca v jednej osobe.

Wulfi,“ vydýchla ohromene a pocítila, že sa o ňu pokúšajú mdloby.

 

Wulfi zmizol a na jeho mieste stál Troy.

 

Aj tak by sa to dalo nazvať. Som tvoj Wulfi,“ prikývol Troy.

 

Livia sa nadýchla. Mdloby potlačila, ale ostatnému nerozumela.

Čo to na mňa skúšaš? Si v nejakej blbej sekte, mňa ste zdrogovali a chceš zo mňa urobiť magora?“ kričala.

 

Nie, hovorím ti pravdu. Som vlk a ty vlastne už tiež.“

 

Livia sa vydesila. Ušla pred jedným šialencom, aby padla do rúk druhému? Bolo to o to horšie, že Troyovi verila, kým Rogera mala na háku.

Telo mala ťažké a sotva dokázala pohnúť nohou. Útek neprichádzal do úvahy, ale niečo urobiť musela.

 

Nechcem ti ublížiť, všetko ti vysvetlím,“ Troy zodvihol ruky dlaňami dopredu.

 

No to by som prosila, vysvetľuj!“ Livia zvyšovala hlas. Frustrácia z vlastnej nemohúcnosti v nej rozpumpovala hnev.

Troy sedel a nehýbal sa, ale v nej narastal adrenalín. Tepal jej celým telom a odrazu pocítila, že sa dokáže hýbať. Pohyb ju síce neskutočne bolel, akoby sa jej kosti v tele lámali, ale cítila sa slobodnejšie.

Zazrela odozvu v očiach Troya. Bol to strach?

Zatúžila mu vykričať do očí svoju zlosť, ale z hrdla jej vychádzalo iba akési vrčanie. Chcela si chytiť krk, zdvihla ruku a už vôbec ničomu nerozumela. Pred očami mala hromadu svetlých chlpov.

Zdesila sa, preplazila s ak okraju postele a skočila na zem. Údy jej vypovedali poslušnosť a ona sa ocitla natiahnutá na podlahe.

Čo do pekla... Chcela popustiť svoju zlosť, ale opäť počula iba tlmené vrčanie.

 

Liv, pokoj láska, všetko bude dobré. Musel som to urobiť, aby si prežila. Možno mi niekedy odpustíš.

Hlas sa jej rozliehal priamo v hlave, plietol sa jej pomedzi myšlienky a ona podmanivému tónu chcela uveriť.

 

Čo sa mi stalo? Fňukla vystrašene a opäť pri sebe zbadala Wulfiho. Obtieral si o ňu ňufák, akoby ju chcel upokojiť. Fungovalo to. Bolo príjemné, nechať sa čičíkať.

 

Našiel som ťa v rokline, viac mŕtvu ako živú a tvoje šance boli mizivé. Mala si polámanú hádam každú kosť v tele a navyše zopár vnútorných zranení. Priateľ mi poradil, ako ťa zachrániť. Vdýchol som ti magickú podstatu svojej matky. Bola zvláštnym druhom človeka. Arkádka. Vlčica, ale so srdcom človeka. Ty si to prežila a ja ťa milujem, Liv. Nechcem, aby si odišla z môjho života, nie teraz, keď som Ťa konečne našiel.

 

Ničomu nerozumiem. Prebehlo Livii mysľou.

 

Zmeň sa na človeka,“ vyzval ju už Troy. Wulfi zmizol.

 

Na človeka? Ja som človek! Livii padol pohľad na dve laby, ktoré mala natiahnuté pred sebou. Prikázala mysli pohnúť rukou a zdesene videla, ako sa hýbu laby. Som vlk! Zdesila sa.

 

Si človek,“ namietol Troy, „máš iba schopnosť, meniť sa na vlka. Zmeň sa späť.“

 

Ale ako?

 

Predstav si seba ako človeka a sústreď sa na to,“ zašepkal jej blízko ucha.

 

Livia poslúchla. Predstavila si imaginárne zrkadlo a snažila sa v ňom vykresliť svoju podobu. Telom jej prešla bolesť a ona zastonala.

Niekto ju vzal do náruče a pobozkal do vlasov. Aspoň dúfala, že do vlasov a nie na srsť.

Otvorila oči a zdvihla ruku. Hľadela na dôverne známe prsty. Celkom ľudské prsty.

Prešla ňou triaška a keď skĺzla očami po svojej postave, odhalila dôvod. Ležala na studenej dlážke celkom nahá a hoci ju objímal Troy, bola jej zima. Ale fakt, že bola nahá, jej hnal telom horúce vlny. Rozochvieval ju v samotnom strede a potláčal ostatné uvažovanie.

 

Zhmotniť si po premene oblečenie sa naučíš neskôr,“ zamumlal jej do vlasov Troy a zdvihol je zo zeme. Jemne ju položil na posteľ a zakryl prikrývkou.

 

Nechcem tu byť sama,“ počula sa ako hovorí a nerozumela, kde sa v nej berie tá odvaha, „poď ku mne,“ podvihla okraj tenkého paplóna a dala Troyovi jasné pozvanie. V hlave mala poriadny zmätok, ale všetky pocity prekričala túžba po Troyovi.

 

Si si istá?“ zaváhal Troy. V žiadnom prípade nechcel Livii ublížiť, hoci mu Carson naznačoval, že po prvej premene by mohla nastať podobná situácia.

 

Absolútne,“ zapriadla Livia spôsobom, že Troy okamžite zabudol na obavy.

01.08.2017 20:44:28
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one