Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

3 - Kapitola 1

Troy

Niekde na severe Louisiany, okolo roku 1880

Troy zovrel dlaň pravej ruky do päste. Oprel vidly o stenu murovanej stajne a vtiahol do nozdier slabý závan vetra. Vo vzduchu zacítil pach blížiaceho sa stáda koní a jeho jemný sluch s istotou zaznamenal nezameniteľný zvuk kopýt, narážajúcich o skálie v ubitej poľnej ceste. Priam pred očami videl spŕšky iskier, vykresaných podkovami o vyčnievajúce kremene.
Otec a bratia hnali stádo domov. Vracali sa z letných pastvín, aby kone prezimovali.

Brandon Wallen, Troyov otec, bol vychýreným chovateľom koní. Svoje remeslo prevzal po svojom otcovi, ako ho i on prevzal od svojho otca. V mužskej línii Wallenov, sa láska ku koňom dedila už celé desaťročia a bolo nepísaným, no železným zvykom, že otcovo žezlo prebral jeho najstarší syn.

Daryl, najstarší z bratov Wallenov, sa už od detských liet pripravoval na svoju rolu. Takpovediac spával v sene namiesto v posteli a nebolo pyšnejšieho otca, ako Brandona, keď mu zo syna vyrastal skúsený, ale hlavne zanietený, koniar.

Devon, od Daryla mladší takmer presne o tri roky, za bratom v ničom nezaostával.

A hoci Brandon Wallen rovnakou mierou vštepoval všetkým svojim trom synom koniarske umenie, spolu so svojou otcovskou láskou, skoro pochopil, že z Troya koniar nebude nikdy.

Kým v prítomnosti ktoréhokoľvek Wallena sa kone správali celkom uvoľnene, nechali sa pokojne kartáčovať, či iba prezrieť podkovy na kopytách, obtierali v bezmedznej dôvere pysky o plecia svojich chovateľov a nechali sa kŕmiť z dlane, keď bol nablízku Troy, kone sa správali obozretne.

Napäto vetrili, nervózne pohrabávali kopytami, akoby cítili nebezpečenstvo.

Troy bol iný.

Prostredný syn Brandona Wallena spomedzi svojich bratov už od detstva vytŕčal svojou vytiahnutou postavou. Daryl a Devon mali svetlo plavé vlasy a šedé oči, zdedené po matke Leeah, postavu skôr stredne vysokú, ako ich otec, kým Troy oboch bratov hravo prerástol o hlavu už v pätnástich rokoch a vlasy mu hrali odtieňmi hnedej s odleskami popolavo šedej.

 

Troy nebol vlastným synom Brandona Wallena, no napriek tomu nikdy nepocítil nedostatok rodičovskej lásky. Dostával jej rovnaký diel, ako Daryl a Devon a o nič menej, ako ich najmladšia sestrička, Diana.

Už dávno, sotva začal Troy vnímať nervozitu stáda, keď sa zdržoval v blízkosti, vzal ho otec na dlhú prechádzku, počas ktorej mu prezradil tajomstvo jeho pôvodu. Aspoň tú časť, ktorá mu bola známa.

 

 

Spočiatku mlčky viedol Brandon Wallen svojho prostredného syna poľnou cestou a neistotu malého chlapca zmierňoval rukou položenou na detských pleciach.

Až keď sa chodník skrútil a pozvoľna vkĺzol pomedzi husté stromy, najstarší z Wallenov zastal, vyzval chlapca aby sa usadil na prastarej kamennej lavici, slúžiacej oddychu pútnikov už celé generácie, prisadol k nemu a z jeho úst splynuli slová, ktoré Troyovi spočiatku vyrazili dych.

Troy, milujem ťa ako vlastného syna, no žiaľ, nie si krvou mojej krvi.“

Otec objal šokované dieťa a v mysli sa vrátil pár rokov späť, aby dieťaťu vyrozprával podivný príbeh.

 

 

Daryl mohol mať čosi cez rok, keď počasie vonku náhle začalo prudko meniť svoju tvár. Pokojný letný deň odrazu dostával drsný výzor. Obloha sa zahalila do temného odtieňa oceľovo šedej a vietor priháňal ťažké olovené mraky.

Kone sa nervózne zoskupovali a fŕkajúc ohlasovali svoj nepokoj. Stádo bolo vtedy pomerne malé, páslo sa na pastvinách neďaleko domu. Nutnosť hnať ho na leto ďalej, na rozľahlejšie pastviny, prišla rokmi a rozrastaním sa stáda.
Brandon a jeho predáci narýchlo nahnali kone do stajní, obávajúc sa splašených reakcií zvierat počas chystajúcej sa búrky, akú nik z nich doposiaľ nepamätal.

Okná a dvere budov zaisťovali už zároveň s prvými ťažkými kvapkami dažďa.

Hoci mal Brandon obavy o svoju mladú manželku a maličkého syna, jeho povinnosťou bolo skontrolovať celý statok, kým sa i on uchýli do bezpečia pevných stien.

Práve zasúval závoru na hlavnej bráne, keď v mihotavom svetle rýchlo striedajúcich sa bleskov, zazrel akúsi postavu. Opierala sa o murovaný stĺpik oplotenia a napriek zúrivosti počasia sa nehýbala, nejavila najmenšiu snahu o vyhľadanie úkrytu.

Brandon by v nečase nenechal vonku ani len psa a preto sa v silnejúcom bičovaní chladných kvapiek rozbehol, aby ponúkol prístrešie neznámemu človeku.

Aké bolo jeho prekvapenie, keď pod premočeným plášťom s kapucňou, stiahnutou hlboko do čela, objavil mladú ženu.

Navyše tehotnú.

Zdráhala sa s ním odísť, namietala, aby si o ňu nerobil starosti, no séria bleskov, sprevádzaná dunivým chvením, až zaliehalo v ušiach, ju presvedčila. Nechala sa odviesť dnu, no kráčala neistým krokom, strhávala sa, akoby i najmenší pohyb v nej vyvolával bolesť. Pár posledných krokov ju Brandon musel odniesť.

Brandon Wallen poriadne zaistil dvere a vonku za nimi zanechal desivú silu naberajúci živel, hrajúci údesné divadlo oslepujúceho svetla a podivných tieňov, pod padajúcou oponou hučiacej vody.

Leeah okamžite pripravila hosťovskú izbu a kým Brandon rozkúril v krbe, pomohla žene zbaviť sa šiat nasiaknutých vodou a obliekla ju do suchého.

 

 

Troy dychtivo počúval otcovo rozprávanie a jeho slová, o nevýslovnej kráse a ušľachtilosti ženy, ktorá napriek naliehaniu o sebe neprezradila viac, než svoje meno, ho hriali pri srdci a zároveň doň bodali ako tisíce ostrých nožov .

Kendra. So zbožnou úctou si malý chlapec vrýval do pamäti zvuk mena matky, ktorá ho priviedla na svet.

 

 

Na sklonku noci, za mohutného burácania hromu, porodila vyčerpaná žena, iba za asistencie Leeah a Brandona, svojho syna. Statočne znášala bolesti spojené s príchodom nového života, nedbala na vyčerpanie a stratu krvi a ledva dieťa opustilo bezpečie jej lona, pýtala si ho k sebe.

S láskou si ho privinula do náručia, vybozkávala na obe líčka a s menom na perách, ktoré ešte stihla práve zrodenému dieťaťu z posledných síl zašepkať, vypustila dušu.

 

Kendra nemala pri sebe nič, čo by naznačovalo jej identitu. Jednoduché tehotenské šaty, ušité z kvalitného ľanu, nemali na sebe žiadnu etiketu krajčíra, či inú značku, prezrádzajúcu pôvod. Rovnako vlnený plášť, ktorý vyzeral kvalitne a rozhodne nie lacno, nevydal svedectvo o svojej majiteľke.

 

Leeah vzala maličkého Troya na ruky a s nemou prosbou v očiach sa obrátila na svojho manžela. Nevedela dať preč dieťa, čo práve prišlo o matku, nedokázala ho odsúdiť na neútešný údel chovanca sirotinca, jej materinské srdce nahlas nariekalo a volalo na protest.

 

Nebolo ťažké tvrdiť, že Troy je ich vlastný syn. Žili ďaleko od mesta a schádzali doň tak zriedka, že Leeah mohla ľahko predstierať, že to ona práve zľahla.

 

Tých pár ľudí, pohybujúcich sa okolo Wallenovho statku s koňmi, natoľko dojal osud Kendry a malého Troya, že Brandonovi svoju mlčanlivosť takmer odprisahali.

 

Kým vybledli ranné zore, počasie sa upokojilo, akoby ani pred pár hodinami nezúrila neľútostná búrka. Kendru pochovali pod mohutnými dubmi a Leeah s Brandonom mali o syna viac. Jedinou pripomienkou besniaceho živlu bola len hučiaca riava potoka, valiaca sa krajom statku. No i tá časom opadla a vrátila sa k zvyčajnému zurčaniu.

 

 

 

 

 

Prečo umrela?“ položil Troy otázku, sediac na kamennej lavici. Zaboril ukazovák do vlhkého machu a svoj rastúci zmätok si vybíjal jeho odlupovaním z kameňa.

Neviem, synak,“ vydýchol Brandon sotva zreteľne. Slovo 'synak' vyslovil váhavo, akoby sa bál, že priznaním stratil právo Troya volať svojím potomkom.

Bola chorá?“ pátral Troy, vo svojej detskej viere v nádej.

Neviem,“ pokrútil hlavou Brandon, „skôr veľmi vyčerpaná. Keď ťa uvidela, tesne potom, ako si sa narodil, akoby jej odľahlo. Potom zaspala a viac sa neprebrala.“

A...“ obrátil chlapec hlávku k mužovi, „myslíš, že ma mala rada?“

Troy,“ Brandon vzal tú všetečnú hlávku do oboch dlaní, „nesmieš si myslieť, keď tvoja matka umrela, že ťa nemala rada. Toľko lásky v očiach som jakživ nikomu nevidel, ako tvojej mame, keď na teba pozerala. Ver mi, chlapče, ona ťa neskutočne milovala!“

Dobre,“ odovzdane vzdychol Troy a oprel svoje telo o otca. Na okamih strnul a potom položil ďalšiu otázku, ktorá ťažila jeho detskú hlavičku, „ty a mamička...“ no nedokázal vysloviť svoje obavy.

Brandon sa zahľadel na ďaleký obzor, vzal chlapca na kolená, tuho ho objal a akoby len pre seba riekol, „máme troch synov a jednu dcéru, Troy.“

 

 

 

 

 

Troy poznal príbeh svojho zrodenia. Do bodky presne si zapamätal rozprávanie otca a hoci ho často prepadal pocit prázdna, bol vďačný Leeah a Brandonovi za rodičovskú lásku.

Odcudzenie prichádzalo z jeho vnútra.

Akoby za každým pohladením matky, potľapkaním po pleci otca, či bratským štuchancom Daryla a Devona, malo prísť niečo hrozivé.

Nevedel si vysvetliť podozrievavosť, ktorá sa ho zmocnila kedykoľvek a bez náznakov. Akoby prechádzal večerným mestom a nedokázal vnímať ulicu osvetlenú plynovými lampami, či početné okná žiariace do tmy, ale len jeho temné bočné uličky a ich skryté hrozby.

 

 

 

Dupot konských kopýt silnel. Troy pohľadom skontroloval stajňu, či je všetko pripravené na príchod stáda, ale bolo to zbytočné gesto. Svoju prácu vykonával vždy svedomite.

Po viacerých neúspešný pokusoch, byť platný na letných pastvinách, ostával radšej doma a staral sa o matku a sestru.

Boxy a stojiská pre kone nikdy nebývali čistejšie, ako pod rukami Troya. Na rozdiel od najatých chlapov, nevidel v kydaní hnoja a navážaní čerstvého sena prácu, ale svoju oddanosť rodine. A to i napriek skutočnosti, že konský pach znášal veľmi zle. Nikomu sa však neposťažoval, len sa o to viac snažil držať stajne v čistote.

Brandon Wallen svojmu prostrednému synovi časom zveril zodpovednosť za statok počas jeho neprítomnosti, hoci nemal ani dvadsať rokov.

 

 

Troy!“ mladík zachytil jemný hlas najmladšej sestry.

Tu som,“ ozval sa, aby ju na seba upozornil. Dianina prítomnosť na neho vždy pôsobila upokojujúco. Hoci neboli jednej krvi, sestru miloval a považoval si za povinnosť dbať na jej bezpečnosť. A ona mu náklonnosť rozhodne oplácala. Ani Daryl a Devon sa nemohli sťažovať na nedostatok sesterskej lásky, ale Troy cítil tú zvláštnu zmenu v jej očiach, keď sa pri nej znenazdania objavil.

 

Diana vedela, že Troy sa nenarodil Leeah, poznala príbeh búrlivej noci, kedy neznáma krásna žena porodila dieťa a umrela. Možno preto, alebo práve o to viac, snažila sa bratovi vynahradiť lásku, o ktorú nespravodlivo prišiel.

Troy podvihol hlavu a pohliadol na dvere stajne. V duchu odrátaval sekundy, kedy sa krídla rozletia a Diana vojde. Opäť sa nemýlil.

Troy!“ dubové dvere s rachotom narazili do bočného stĺpu a dnu, ako divoká voda, vbehla jeho sestra. Plavé vlasy mala spletené do vrkoča omotaného okolo hlavy, aby jej neprekážal pri práci. Ako utekala, dlhé bledobéžové šaty sa jej motali popod nohy. Nespokojne ohrnula nosík, vzala predok sukne do rúk a jednoducho ho podkasala.

Iste ho už hľadala hodnú chvíľu o čom svedčili zrumenené líca a pramienky vlasov, poletujúce okolo tváričky.

Už sa vracajú!“ oznámila bratovi novinu, zastala tesne pri ňom a lapala po dychu.

To je skvelá správa!“ zahral Troy prekvapenie. Nechcel sestričke kaziť radosť. Dokonca ani jej sa neodvážil prezradiť, že o návrate stáda vie hodnú chvíľu. Akoby aj vysvetľoval, že ich vycítil, že dupot kopýt je tak neznesiteľne hlasný, až mu v ušiach vyvoláva chvenie.

Akoby to vysvetlil komukoľvek, keď tomu nerozumel ani on sám.

Beth ich videla na dolnej lúke!“ nadšene poskakovala Diana. Hopkala a prenášala váhu z nohy na nohu, tancujúc komplikovanú choreografiu, známu len jej samej.

Ďakujem, Diana, že si mi novinu prišla oznámiť,“ zobral Troy do rúk odložené vidly a nezmyselne prehodil otep sena z jednej hromady na druhú, „nestihol by som dorobiť prácu.“

Troy!“ rozosmiala sa Diana, „mňa neoklameš! Máš tu vyupratované lepšie, ako Beth v kuchyni!“

Chlapec porazenecky pokrčil ramená, vrátil vidly na miesto a obrátil sa sestre. Niekedy mal pocit, že Diana toho vie viac, ako by sa zdalo, ale mohlo to byť i jej, ešte detskou, fantáziou. Mala už pätnásť rokov, no pri troch starších bratoch bola nútená utiekať sa do imaginárneho sveta. Ochotne pomáhala matke s vedením domácnosti, snažila sa čo to pochytiť od Beth v kuchyni, no najradšej trávila čas na lúke za domom, so svojim náčrtníkom.
Otec sa už dávno vyhrážal, že jej tam nechá vyniesť aj posteľ, ale jeho vyhrážky boli iba na oko. S pýchou vešal na steny Dianine kresby koní, či portréty členov rodiny, systematicky zapĺňal voľné plochy a rád pri tom poznamenával, že raz bude musieť kvôli kresbám pristaviť k domu ďalšie izby.

Len aby ťa Beth nepočula,“ doberal si sestru Troy. Kráčala dva kroky pred ním, roztopašne hopsala a hmkala si pri tom nejakú veselú melódiu. Sukňa sa jej vinula okolo nôh a Troy si všimol tmavé šmuhy po bokoch. Diana zas kreslila a zamazané prsty si utrela do seba. Zasmial sa nahlas.

Óch,“ zvrtla sa dievčinka na päte, „nie že ma prezradíš!“ Pohrozila bratovi prstom, čiernym od grafitu. Zamračila sa a rýchlo ukryla ruku vo vrecku.

Neprezradím,“ žmurkol na ňu Troy, „ak ma budeš kresliť,“ uložil si podmienku.

Troy!“ zamračila sa Diana, „akoby bolo možné zachytiť vietor v korunách stromov! Zas neobsedíš!“

Sľubujem, tentoraz určite obsedím,“ Troy si priložil ruku na srdce a dúfal, že svoj sľub dodrží. Diana sa pokúšala jeho podobu zachytiť už mnoho krát. Nevedel čo, alebo prečo, ale vždy sedel ako na tŕní a nepokojne reagoval na každé zachvenie vysokých stromov. Les mu prinášal rozmanité zvuky a on sa ich márne pokúšal dešifrovať. Strhával sa pri zaerdžaní žrebcov, pasúcich sa neďaleko nich, znepokojoval ho štekot psov, otáčal hlavu keď pomedzi steblá trávy prebehol drobný hlodavec. Čudoval sa, ako môže ten ruch navôkol Diana znášať s pokojom, ale nejavila najmenšie známky, že by ho vôbec vnímala.

Časom dospel k záveru, že je to ním samým. Sluch mu umožnil vnímať zvuky, ktoré počul iba on a vo vetre rozoznával pachy, prezrádzajúce mu prítomnosť živých bytostí skôr, ako ich zazrel.

 

Zadumaný Troy vošiel do kuchyne tesne za Dianou. Nemusel sa ani pýtať, vôňa pečeného hovädzieho sa vznášala do ďaleka. Miesila sa s vôňou čerstvého chleba, po ktorom mu odjakživa voňala matka, Leeah Wallen. Stála pri dubovom príborníku a naťahovala sa po taniere.

Troy!“ tvár jej prežiaril lúč čistej materskej lásky, no vzápätí nasadila pohoršený výraz, „chlapče, okamžite sa umy a prezleč. Otec je tu čo nevidieť, nech sa mu potom nemotáš popod nohy pri studni!“

Áno, mami!“ napriamil sa Troy, ako vojak prijímajúci rozkaz od generála, ale hlad bol príliš silný. Mrštne, kým ho Beth stačila plesnúť po ruke, uchytil jej spred nosa kus pečeného mäsa.

 

Ideš ho!“ Beth po ňom hodila ľanovú utierku, ale tá sa len zviezla po práve zabuchnutých dverách. „No!“ fľochla po chichotajúcej sa Diane a s hrdo vysunutou bradou sa zohla po utierku.

Nemosúr sa toľko, Beth,“ chlácholila ju Leeah, „či môže za to, že je vo svojom veku stále pri chuti?“

Pani predsa vie,“ ospravedlňujúco prehodila kuchárka, „že mu doprajem, čo mu to hladné hrdlo ráči, ale poriadok musí byť!“

Diana pozrela na matku, usmievajúcu sa cez okno. Podobné šarvátky boli v tejto kuchyni bežné. A Troy z nich vždy vychádzal ako víťaz. Matka sa nedokázala hnevať, ani keby vošiel v zablatených čižmách a Beth... Beth mu o chvíľu sama vynesie von ďalšiu porciu.

 

 

 

Troy sa oprel o kamennú obrubu studne. Pomaly vychutnával nasladlú chuť mäsa, prežúval lahodné sústa, až kým rozčarovane neprehltol posledné.

Vezmi si, ty hladoš!“ Strhol sa. Bol tak zaujatý potravou, že nepostrehol kedy k nemu podišla Beth. Vložila mu do rúk krásny a skvele prepečený kusisko hovädziny. „Kam to len v tebe mizne?“ podrobila skúmavému pohľadu jeho štíhle telo, pokrútila hlavou a pohladila ho po tvári.

Troy už dávno nebol dieťa, čo nevidieť mal mať dvadsaťpäť rokov, ale prejavy nehy ho chytali priamo za srdce.

Ďakujem, Beth,“ zašepkal a prekryl vráskavú ruku mozoľnatou dlaňou.

No veď, no...“ zahovárala Beth. Napriek svojmu veku, obratne sa otočila na päte a ticho si hundrajúc popod nos, vybrala sa späť do kuchyne.

Hoci sa snažila byť nenápadná, Troy zazrel, ako ukradomky berie do ruky vreckovku a utiera si oči.

Nerozumel príliš slzám žien. Plakali v momenty, ktoré nedokázal pochopiť rozumom. Ešteže mu ten istý rozum radil v také chvíle mlčať. Bol by sa rád opýtal na príčinu plaču, ale nejaký šiesty zmysel mu napovedal, že by to neocenili. Zvykol si teda, nevypytovať sa.

Beth, rovnako ako jeho matka, plakali pri návrate chlapov domov. Keďže plakali i pri ich odchode, nevidel rozdiel.

V ponímaní Troya, bol plač prejavom slabosti, ale neodvažoval sa povedať svoj názor pred otcom. I jeho raz pristihol, ako popiera osamelú slzu. Bolo to presne v deň, keď pred otca predstúpil Daryl a oznámil mu svoj zámer, dvoriť sa dcére obchodníka s drevom.

Daryl za peknou Vivian Roberts chodil už dávno, Troy z neho neomylne zacítil jemnú vôňu, keď sa vracal z dlhých prechádzok na koni.

Že patrí práve Vivian zistil, keď bol s Darylom v meste, nakúpiť zásoby múky a cukru.

Kráčala oproti, usmievala sa na oboch a keď jej Daryl úsmev oplatil, zrumenela v lícach ako kvet jablone. Tvárili sa, akoby sa videli po prvý raz, no Troy vedel svoje. Ustúpili jej z cesty, aby mohla prejsť a Daryl zrozpačitel, keď sa mu o vysoké čižmy obtrel lem Vivianinej dlhej sukne. Ukradomky sa za ňou obzrel a takmer narazil do stĺpu, podopierajúceho priečelie Union banky. Troy ho schytil a v poslednej chvíli strhol k sebe, uchrániac ho od potupnej zrážky. A iste i poriadnej hrče.

Cestou domou do brata dobromyseľne štuchol a zo žartu pred ním povedal, že mu slečnu iste niekto vyfúkne spred nosa, keď bude pridlho otáľať.

Daryl vyzeral zarazený, dlho sa na Troya rozpačito pozeral, ale neriekol ani slovo. Bratia Wallenovci sa navzájom radi poštuchovali a prekárali pre kde aké maličkosti, ale nahlas rozoberať svoje city, navyše city k mladej dáme, si nedovolili. Celkom chlapsky sa ostýchali hovoriť na takú chúlostivú tému.

Hoci Daryl počas cesty domov meral slová len skúpo, ešte v ten večer prišiel za otcom a požiadal ho o zvolenie.

Rozprávali sa celý večer, ich sýte hlasy sa niesli tichým domom a podfarbovali jeho pokojnú atmosféru.

Že bude plakať matka - Troy ani nepredpokladal inú reakciu. Diana sa po vypočutí novinky chichotala do dlane a Devon najstaršieho brata uznanlivo potľapkal po ramene. No slzu v oku Brandona Wallena by nečakal. A predsa tam bola.

Chlapsky sa tváril, akoby mal oči celkom suché, ale vnímavému zraku prostredného syna uniknúť nemohla.

 

Troy mal radosť so šťastia staršieho brata, ale nutkanie, ako ju prejaviť, malo od ronenia sĺz ďaleko. Chcelo sa mu kričať z plných pľúc, zhlboka sa nadýchnuť a cez hlasivky vypustiť tón, až kým by celkom nezachrípol.

Zdržal sa, hoci kdesi zvnútra ho hnalo urobiť presný opak. Akoby mu jeho divokejšie druhé ja, našepkávalo búrlivé reakcie.

 

 

 

Otec a bratia sa vracali domov, boli už celkom blízko, povetrie hustlo a plnilo sa zmesou zvukov a pachov.

Troy cítil v hrudi ťaživý balvan. Prehltol posledný kus hovädziny, ktorú mu priniesla Beth, ale hlad sa ozýval neustále. Nemal by byť taký hladný, ale nevedel si pomôcť. V poslednom čase mohol jesť koľko chcel, ale jeho žalúdok sa nedokázal upokojiť.

Tešil sa na stretnutie s otcom a bratmi, ale jeho radosť si opäť priala vydrať sa na svetlo sveta celkom nepatrične. Rýchlo a hlučne a to nemohol pripustiť.

Zovrel kovanú rúčku pumpy a dal sa čerpať vodu. Vytryskla mohutným prúdom a Troy vďačne vložil ruky do ľadovej vody. Chvíľku ju nechal stekať bez úžitku pomedzi prsty do odtokového žľabu, potom sa nadýchol a výdatne skropil svoj obnažený hrudník. Zas a znova noril ruky do studenej vody a pod zásterkou dôkladnej očisty tela, hasil podivný oheň vo svojom vnútri.

 

 

 

Až keď boli kone dôkladne ustajnené, vošli traja Wallenovci do domu. V čele Brandon, vo svojich rokoch neustále budiaci rešpekt len svojou prítomnosťou, pol kroka za ním Daryl, celkom nevedomky kopírujúc pohybmi i fyzickým výzorom otca a posledný Devon, uzatvárajúc trojicu svojím mladíckym ohňom najmladšieho.

Sotva ich matka zbadala pohromade, prepukla v hlasitý plač a vrhla sa Brandonovi do náruče.

Diana vypískla radosťou a ponáhľala sa na privítanie uštedriť bratom štuchance do pleca.

Pokoj, žena!“ zahromoval Brandon, no svoju manželku z objatia pustiť nemienil. Podvihol ju do výšky, urobil s ňou krátku obrátku a až potom ju zložil na zem.
„Som rád doma,“ doložil potichu iba pre jej uši. Pohľadom vyhľadal Troya, mĺkvo stojaceho opodiaľ, podišiel k nemu a podal mu pravú ruku. Pritiahol ho k sebe a hoci sa Troy priečil, nevyhol sa, aby ho otec ľavou rukou nepritiahol na moment k sebe.

 

Emócie. Vzduch v miestnosti bol nimi nabitý na prasknutie. Troy nervózne poskakoval pohľadom po ľuďoch, ktorí tvorili jeho najbližšiu rodinu. Všetci sedeli okolo oválneho dubového stola, preplneného misami s jedlom. Beth sa naozaj snažila a pripravila pre každého nejakú pochúťku.

Rodina bola zas na chvíľu kompletná a to bol rozhodne dobrý dôvod na oslavu.

Otec pomedzi sústa rozprával matke a Diane príhody, ktoré zažili. Malé a bezvýznamné udalosti o klobúku zachytenom na konári stromu a následnom páde Devona do potoka, ktoré pre súdržnosť rodiny mali obrovský, ba priam stmeľujúci význam.
Matka si pridŕžala ruku na ústach, aby neskríkla, keď otec popisoval okolnosti a položartom pohrozila Diane, ktorú zaujímalo, ktorú časť tela si pri páde narazil.

Devon si radšej naložil druhú porciu zemiakovej kaše s pečeným mäsom a dbal, aby mal neustále plné ústa, len aby nemusel odpovedať na starostlivé otázky matky a všetečné podpichovanie sestry. No z jeho pokojného výrazu a hanblivého úsmevu sa dalo jasne čítať, že mu pozornosť lichotí.

 

Troyovi sa náhle zakrútila hlava. Mal pocit že mu snáď praskne ako prezretá dyňa. Zmes pocitov a hluku, prepletená s pachmi rôznorodého pôvodu, sa mu tlačila do podvedomia a žiadala si osobitú pozornosť. Troy sa zhlboka nadýchol a pokúšal sa sústrediť vnímanie jedine na svoj hrudník.

Nádych a výdych. Márne sa snažil upokojiť, nádychy mu prinášali nové podnety, ktoré už nemal kam zatriediť.

Troy,“ ako z diaľky počul matkin hlas, „nie je ti nevoľno?“

Nie,“ vysúkal zo seba s námahou, ale ani on sám svoj hlas nespoznával, nemyslel, že mu uverí matka. Bude musieť narýchlo vymyslieť vierohodnú výhovorku, „asi som len prirýchlo jedol.“

Odrazu presne vnímal, že Dianino srdce sa rozbúchalo obavami o neho, vycítil matkin prenikavý strach a otcovo premáhanie sa, i zarazený postoj svojich bratov. Dokonca si bol istý, že Beth, stojaca práve vo dverách, má v očiach ďalšie slzy.

Akoby všetci odrazu nahlas kričali popisy svojich emócií a telesných funkcií i keď s výnimkou matkinho trhaného nádychu, bolo v jedálni ohlušujúce ticho.

Prepáčte prosím,“ Troy sa postavil, ťažká stolička sa hlučne prevrátila na zem a to ju len zľahka odstrčil od seba, „ospravedlňte ma,“ dodal chrapotom, ktorý ani zďaleka nepripomínal jeho zvyčajný hlas a pohol sa k dverám. Boli vyrobené z masívneho duba, svojou váhou mali chrániť dom pred nepriazňou počasia a bolo treba vynaložiť určité úsilie, aby sa otvorili celé. Troy vzal za kľučku a takmer si ublížil. Dvere sa bleskovo otvorili, až mu prúd vzduchu rozčeril vlasy.

Kútikom oka zbadal matku, už už vstávajúcu od stola, aby v oddanej materinskej starostlivosti utekala za ním, ale otec položil ruku na jej dlaň a nesúhlasne pokýval hlavou.

Iste si myslel, že Troy potrebuje uľaviť svojmu žalúdku a matkina prítomnosť by mu pôsobila zbytočné rozpaky.

 

 

Preč, preč od hluku a pachu, preč od zmätku a nepokoja!

V Troyovej mysli vírilo množstvo myšlienok, ktorým nerozumel. Dýchal, no zdalo sa mu, že jeho pľúca nestíhajú skutočnej potrebe vzduchu. Prudko sa nadychoval, v hrudníku ho omínalo každé jedno rebro a pľúca sa mu samou námahou išli roztrhnúť. Vťahoval toľko potrebný kyslík a predsa sa dusil.

Neznáma sila ho škrtila a gniavila, vysmievala sa jeho snahe. Telo mu brnelo, chvelo sa v nepravidelných zášlkboch svalov. Troy zatínal čeľuste a ani si neuvedomil, že si rozhrýzol pery do krvi.

Utekal. Neuvažoval prečo a kam beží zbesilou rýchlosťou.

Zastal, uvedomiac si nezmyselnosť svojho správania. V predklone sa dlaňami zaprel o kolená a pokúšal sa upokojiť si zmysly. Do nosa mu udrel chladný vzduch, zmiešaný s vôňou ihličia a pachom zotletých listov.

Väčšina ľudí popisovala iracionálny strach z prejavov lesa. Troy, naopak, cítil konečne pokoj. Historky, viažuce sa k príšerám, obývajúcich temné lesné zákutia, bral s nadhľadom. Jednoduchá hierarchia života lesa, mu poskytovala viac logiky, ako správanie ľudí.

Zarazil sa. Uvažovanie jeho samého mu naháňalo hrôzu. Nerozumel mu, nerozumel sebe.

Vysilene klesol na kolená. Vytŕčal spomedzi bratov, vytŕčal z rodiny Wallenov!

Nemohol byť viac odlišný, nerozumel skutočnosti, že ešte nik nepojal podozrenie o jeho pôvode. Okrúhle, dobrácky pôsobiace tváre bratov i otca, sa nemohli viac líšiť od jeho ostro rezanej dolnej čeľuste, nehovoriac, že svojou výškou naháňal strach i ľuďom v meste, ktorí ho poznali od detstva.

Zaboril prsty do mäkkého machu a uvedomil si, že z jeho hrdla vychádza hlboký, jemne klokotavý zvuk. Snažil sa ho potlačiť, ale jeho nervozita vtedy začala narastať.

Nemal čo stratiť. Nechal svoje telo, nech si robí čo chce. Vtlačil sa celou váhou do prste, kde tu prerastenej machom, prevrátil sa na chrbát a zadíval na oblohu.

Aspoň na okamih sa cítil pokojne, skoro vyrovnane. Na chvíľu prestal mať pocit, že by mal byť na dvoch miestach súčasne.

Po chvíli, nedbajúc na nepohodlie a chlad, zaspal uľavujúcim spánkom.

Temná nočná obloha, zahalená oblakmi, veštiacimi zmenu počasia, sa na pár minút pretrhala. V medzierkach nesmelo presvitali blikajúce hviezdy a keď vietor tam hore zafúkal ešte o niečo viac, ukázal sa i mesiac.

Neveľkú planinu, na ktorej pokojne spal Troy, naplno osvetlila strieborná žiara mesiaca v splne.

06.06.2015 22:14:02
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one