Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

5 - Kapitola 2 - 2/3

2/3 Kendra a Tyrwen – Staré Anglicko

 

Tehotná žena sa zmenila do svojej vlčej podoby. Dávala jej výhodu rýchlosti a lepšieho pohybu v lese, bujne prerastenom vegetáciou. V jednom mihnutí ľudského oka žena bez stopy zmizla a vzápätí sa lesom mihol šedohnedý tieň. Ticho kĺzal nízkym porastom, predieral sa húštinami, opatrne prekonával prekážky z padnutých stromov.

Potrebovala každú pomoc, ktorej sa jej mohlo dostať, aby čím skôr zmizla. Narýchlo, odvrhnutá vlastnou sestrou a hlúpymi následkami božskej ješitnosti, tiahnúcimi sa vekmi od čias starších, ako ktokoľvek pamätá. Nemala čas ani na patetické obzretie, symbolické poláskanie známych miest očami, či rozlúčku s priateľmi.

Kendra utekala. Nebolo času na sentiment, keď budúcnosť na ňu iba škaredo zazerala. Srdce jej divoko búchalo. Takmer vyčerpala svoje sily a už nedokázala skrývať svoje nenarodené dieťa. Dúfala len, že je dosť ďaleko, aby si mohla dovoliť vystaviť ho nebezpečenstvu.

Vtiahla do nozdier vlhký vzduch, ale nezacítila nič, čo by v nej vyvolalo obavy.

 

Vlčica presne vedela, kde je cieľ jej náhlenia. Hnaná neomylným inštinktom, skracovala vzdialenosť medzi sebou a svojim druhom. Keby mala viac síl, keby sa nemuseli skrývať... Mohla len bežať a dúfať v skoré stretnutie.

 

Idem k tebe. Telepaticky vyslala správu Tyrwenovi.

 

Čakám ťa. Dostalo sa jej odpovede.

 

Bola blízko, veľmi blízko. Hlas druha jej znel v hlave, akoby stála vedľa neho.

Tyrwen. Jej mocný a láskavý druh. Nikdy by nebola povedala, že sa zamiluje tak bezhlavo, no stalo sa.

 

Stačil jediný pohľad, jediné nadýchnutie sa pachu samca v jeho bezprostrednej blízkosti a vedela, že od neho nedokáže odísť. Roztriasla sa ako jemný lístok trávy v závane vetra a všetky príbehy jej spárených priateliek, ktoré si medzi sebou zapálene šepotali, zrazu nabrali iný rozmer.

Smiala sa im vtedy, neprikladala žiaden význam vzrušenému švitoreniu, neverila, že by žena mohla v mužovi nájsť viac, ako len ploditeľa potomstva.

 

ooOoo

 

 

 

 

Kendrine spomienky sa vydali na cestu späť časom. Niečo vyše roka nazad bola úplne iná.

Silná vo svojej mladosti a musela uznať, že i hlúpa, pretože sa s obľubou vyberala ďaleko od domova. Milovala svoju zvieraciu podstatu, zbožňovala šialený beh nespútanej vlčice a iba ďaleko od svojho arkádskeho klanu sa mohla svojej túžbe naplno oddať.

Spočiatku bola opatrná, vyberala si neprehľadný terén, kde ju spoľahlivo ukrývala vegetácia, no časom poľavovala na ostražitosti.

 

Rozjarená svojou obratnosťou, podcenila nebezpečenstvo. Vybehla na otvorené priestranstvo, vnorila laby do zmäti farieb ostro voňajúcej letnej lúky. Celkom žensky uchvátená nádherou rozmanitých kvetov, až o trestuhodné dve sekundy neskôr spozorovala prítomnosť živého tvora. Vôňa divých klincov a lesných zvončekov bola prepletená s pachom vlčieho samca a nebyť jej vlastnej neobozretnosti, nikdy by mu nedala šancu, aby ju vôbec zazrel.

Strnula v pohybe. Stáli oproti sebe na vzdialenosť šírky lúky a ona jasne rozoznávala jeho oči a ňufák, vetriaci vo vzduchu po jej pachu. Stál nehnute, majestátny, snáď raz tak veľký ako ona, šíriac okolo seba auru sily. Srsť mal celkom šedivú, kde tu pretkanú odleskami hrdzavej. Hneď ako si uvedomila jeho prítomnosť, vedela že je Katagarián.

Nečakala na ďalšiu šancu, zvrtla sa a dala na divoký útek.

 

On akoby sa jej vysmieval a nechal ju pokojne bežať. Až po chvíli, keď mu zdanlivo unikla, aby štvanica dostala ten správny odtieň vzrušenia z prenasledovania, pružne sa odrazil od zeme a ladným švihom šelmy na love, ponúknutý náskok zmenšoval.

 

Nádejala sa, že sa mu stratí. Bola od neho menšia a to jej dávalo výhodu, striasť ho v spleti nízkych borovíc. Dlhé ostne ihličia sa jej zabárali do kožucha, ale nedbala na bolesť. Istota že ho zmiatla narastala a tlmený dupot láb samca pozvoľna utíchal. Pochabo spomalila a obzrela sa za seba. Nikde po ňom nebola ani pamiatka, no Kendre sa nechcelo veriť, že by prenasledovanie vzdal tak skoro. Jemné mrazenie za ušami domnienku len potvrdzovalo.

Obrátila hlavu, prudko vyskočila do behu a vtedy sa jej zatmelo pred očami. Celou váhou tela narazila do Katagariánskeho vlčieho samca. Takmer zamdlela, no ním to ani nepohlo.
Zostala pri vedomí, čo bolo jej šťastím. Ako vlk mala mizivú šancu na prežitie, ako človek, žiadnu.

Privalil ju svojim telom, priamo z hrude mu vychádzalo výstražné vrčanie, hrozivo vyceril zuby a sklonil k nej hlavu.

A vtedy sa stalo niečo zvláštne. Vrčanie prešlo do mäkších tónov a keď už už čakala, že jej zatne tesáky rovno do krčnej tepny, oblizol ju na ňufáku.

Prekvapením nevedela čo robiť. Nadýchla sa a do nozdier vtiahla ten najúžasnejší pach. S ničím doposiaľ poznaným sa nedal porovnať. Nikto ju nemohol pripraviť na pocity ktoré zažíva žena v zajatí omamnej vône samca. Akoby sa jej do tela spolu s teplom dostávala informácia, že je doma, v bezpečí.

Si Arkádka,“ zaznelo lakonicky z úst muža, gniaviaceho jej telo pod sebou. Ani nepostrehla kedy prešiel premenou a kým stihla zbehnúť pohľadom jeho obrovské telo, mal na sebe jednoduché plátenné oblečenie.

Povolil silu ktorou ju zvieral, ale stále ju držal dosť pevne na to, aby nepomýšľala na útek.

Začala si pripadať nepatrične, usúdila, že je jej čas na premenu. Trvalo o poznanie dlhšie, ako jemu, zhmotniť si odev a neušlo jej, že ju celý čas skúmavo pozoroval.

Si Katagarián,“ vrátila mu pohŕdavé vyhlásenie, aby zamaskovala rozpaky. Aspoň sa snažila, aby tak vyznelo. Srdce jej splašene bilo návalom nepoznaných emócií, ako prahla spoznať chuť jeho pier, prekrytých triumfálnym úsmevom. Zistenie, že srdce muža bije rovnako nepokojne ako to jej, prinášalo akúsi úľavu.

Úžasne voniaš,“ zamumlal a zaboril hlavu do Kendriných vlnitých prameňov vlasov, „na Arkádku,“ šokoval ju.

Chcela mu odpovedať niečo pohotové a briskné, ale úplne jej vzal dych, keď začal prechádzať svojimi zubami po napätej koži hrdla.

Spomedzi pier jej unikol pridusený zvuk. Počula sa akoby z diaľky a nemohla uveriť, že tie tóny vydáva ona sama. Ešte pred chvíľou bola plná zdesenia z neznámeho muža, utekala a teraz by žobronila o ďalšie a ďalšie dotyky.

V duchu si pripomínala všetky hrôzostrašné historky o vyčíňaní Katagariánskych samcov, aké sa jej len kedy dostali do uší, ale hebké pery, sunúce sa hore krkom, podporené argumentom vlhkého jazyka, vyvolávajúceho ničivé mrazenie v podbrušku, ich poľahky a nadobro zatlačili do úzadia

Kendra si nejasne uvedomovala, že jej konanie je iracionálne, ale rozum v dueli s telom výrazne oslaboval. Nesmelý hlások utíchal, až celkom zanikol pod stonmi čistej vášne.

Nikdy nedostala bozk od muža, sestra ju príliš ochraňovala a svojou autoritou ponad ňu rozostrela nepreniknuteľnú hradbu, ktorú si muži klanu nedovolili prekročiť. Na sestrino naliehanie sa naučila potláčať charakteristické pachy svojho tela, aby zbytočne nedráždila mužskú časť okolia a bola v bezpečí.

Ostala zaskočená prívalom neznámych vnemov, úplne ochabla a podvolila sa mužovi. Nechala ho láskať svoje ústa, sať ich a ochutnávať.

S prirodzenou drzosťou dobýval územie, využil jemné zachvenie Kendriných pier a vkĺzol jazykom dnu.

Jednoduchá tunika a úzke kožené nohavice nemohli byť prekážkou pre mužské dlane, pátrajúce po centrách rozkoše ženy. Neustávali, postupovali po malých krôčikoch za svojím cieľom.

Kendra zalapala po dychu. Netušila, že obyčajné láskanie na prsiach môže byť tak úžasné. Z hrdla jej unikali hlboké stony, ktoré nedokázala kontrolovať.

Vlk sa odtiahol a povolil šnurovanie tuniky okolo krku. Chladný závan vzduchu ju na chvíľu vytrhol z náručia slasti. Protestne zamručala, ale keď sa jeho teplý jazyk dotkol nabehnutej bradavky, mrazivý príval vzrušenia jej nedovolil myslieť na nič iné.

Celá sa pod ním zavlnila a podvihla bedrá. Lono jej horelo nepoznanou túžbou a keď ním zavadila o pevnú vydutinu, ukrývajúcu jeho pýchu, vedela že chce práve to. Zopakovala vlnivý pohyb a vlk, akoby jej čítal myšlienky, vsunul ruku medzi ešte zovreté stehná a cez kožu nohavíc krúživo pohladil ruztúžený pahorok.

Nevládala v sebe udržať nadbytok emócií, ktoré ani nevedela pomenovať. Vykríkla blahom a sama sa pritlačila oproti ruke, ktorá jej prinášala toľkú slasť.

Vlk sa spokojne uškrnul a drsno vkĺzol jazykom medzi jej pery. Rozpútal dnu hotové peklo a Kendra by prisahala, že jej pred očami tancovali iskričky.

Bola celkom omámená. Nechala by ho, nech si s ňou robí čo chce, neznámy pud pošliapal jej ženskú hrdosť a zahodil ju ďaleko za silnú túžbu, ktorá jej vládla. Zmysly strácali ostražitosť, až celkom povolila svoje maskovanie.

 

Katagarián sa bleskovo odtiahol. Ťažko oddychoval a spod prižmúrených viečok ju prepaľoval pohľadom jantárových zreníc.

Ty si panna!“ zachripel obviňujúco.

Kendra sa vyľakala. Zmohla sa na sotva znateľné prikývnutie a mala čo robiť, aby sa mu nevrhla naspäť do láskajúcej náruče.

Odpusť, vystrašiť ťa je to posledné čo by som chcel,“ chlácholivo jej prešiel palcom po opuchnutých perách.

Nie som vystrašená,“ zaklamala Kendra hrdinsky a pomaly sa vracala k triezvemu uvažovaniu. Aspoň si myslela, že triezvemu.

Iste, nie si,“ uškrnul sa muž a konečne trochu povolil svoje zovretie.

Nepoznám ťa,“ šepla nesmelo mladá žena. Konečne si mohla prehliadnuť jeho mohutnú postavu, no len zo šírky ramien sa jej robilo mdlo. Nebola najnižšia, ale sotva mu mohla siahať po ramená.

Som Tyrwen, syn Treeana Wyrthssena,“ riekol pyšne a vtedy si Kendra spomenula na zlostné reči Bryani a jej hromženie na rozrastený klan Katagariáncov, vedený práve Treeanom. Dole chrbtom sa jej rozbehli zimomriavky. Toto nebude dobré! Ale nech si rozkazovala ako chcela a rozzúrená sestra sa jej priam zhmotňovala pred vnútorným zrakom, nemohla sa od Tyrwena odtrhnúť.

Som Kendra,“ povedala jednoducho a v duchu sa takmer modlila, aby mu stačilo iba meno.

Kendra,“ zopakoval ako pod vplyvom hypnózy a pritiahol si jej hlavu k sebe, „neviem čo sa so mnou deje. Hoci patríš k rase, ktorú nenávidím, pri tebe nedokážem nenávidieť.“

Komplikované,“ vydýchla Kendra. Cit ktorý preberal vládu nad srdcom i telom, sa iba ťažko dal nazvať nenávisťou. Vedome vyhľadala Tyrwenove pery a tentoraz bola iniciátorkou bozku ona sama.

Srdcia udierali v spoločnom, zrýchlenom tempe, sila príťažlivosti narastala, až ju takmer bolo možné zazrieť mihotať sa okolo ich prepletených tiel.

Počkaj,“ pomedzi hlboké nádychy vyslovil Tyrwen, „chcem ťa tak veľmi, až nedokážem myslieť na nič iné, zabil by som každého, kto by mal odvahu postaviť sa mi a zabrániť mi, ale nezaslúžiš si, aby som si ťa vzal tu, pod holým nebom.“

Kendra užasla. Toľko sa od sestry naslýchala desivých príbehov o bezhlavom správaní sa mužov pri akte párenia, že ju Tyrwenove slová celkom vyviedli z miery. V hrudi sa jej zdvihol nával nežného citu.

Verím ti,“ pohladila ho rukou a myslela to celkom vážne.

Zatvor oči,“ nariadil jej Tyrwen. Cítila, ako ju pevne pritisol k sebe a vzápätí mala pod sebou mäkké lôžko.

Ocitla sa v neveľkom zrube, osvetlenom ohňom z kozuba, pretože dve okná boli primalé na to, aby dnu prepustili dostatok svetla.

Prikrývky niesli výrazný Tyrwenov pach a Kendre sa z neho zamotala hlava.

To je tvoje?“ spýtala sa ho, napoly zmámená.

Som vlk, ale to neznamená, že sa občas nepotrebujem vyspať pohodlne,“ odfrkol s hranou iróniou.

Viac slov nezniesli. Dve bytosti zo svetov, podobných si viac, ako by si chceli pripustiť, rozdelené naveky, neodvratne smerujúce ku svojej záhube vštepenou nenávisťou, zahodili ďaleko za seba princípy svojej podstaty a nechali zvíťaziť cit všemocnejší, než zlomyseľnosť bohov.

28.06.2015 22:18:40
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one