Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

6 - Kapitola 2 - 3/3

3/3 Kendra a Tyrwen – Staré Anglicko - kedysi
  

Kendra sa ráno prebudila schúlená vedľa obrovského vlka a bola šťastná, ako nikdy predtým. Neuvažovala nad zajtrajškom, bol príliš vzdialený dnešku. Dokázala vnímať iba teplo mohutného tela, šteklenie jeho srsti na svojej nahej koži a príjemný pocit uspokojenia.

Opatrne, aby Tyrwena neprebudila, povystierala si stuhnuté ruky.

Celkom nečakane, netušila že by sa to mohlo stať tak rýchlo, začala ju páliť dlaň. Potichu sykla, snažila sa zadržať ston, no Tyrwen sa prebúdzal i bez jej pričinenia. Vlk sa obrátil a v pohybe sa zmenil na muža.

Obaja pred sebou držali vystreté dlane a sledovali vykreslenie nádherného obrazca.

Boli osudom určení jeden druhému. Koľká irónia!

Neveriaco hľadeli do stropu a čakali na reakciu toho druhého.

Prvá sa odvážila Kendra. Vzhliadla na Tyrwena, snažiac sa do pohľadu pretaviť čo najviac citu, prýštiaceho jej zo srdca. Vzala do dlane jeho ruku s označením a nežne ju pohladila po celej ploche.

„Musíš odísť! Navždy!“ sucho prehovoril Tyrwen a odtiahol sa on nej. Kendra zreteľne počula škrípanie v jeho podmanivom hlase.

Nie! Zúfalo volalo Kendrino podvedomie, no nahlas nedokázala preriecť ani hlásku. Nesúhlasne kývala hlavou a pochybovala, či si Tyrwen uvedomuje následky toho, čo po nej žiada.

„Nepatríme k sebe!“ vyriekol krutý ortieľ. Ústa vyslovovali chladné slová, ale oči ho zrádzali. Planuli divokým ohňom, prosili o milosť, žobronili, aby neodchádzala.

 

Kendra vztýčila označenú dlaň a vyčítavo ju natiahla pred seba.

„Očividne je to inak,“ zovretie na hrudi povolilo, „niekto si myslí, že sme si určení a ja odísť nemienim!“

„Stratila si rozum, Arkádka?“ zavrčal Tyrwen. Odhalil tesáky, ale Kendra sa nezľakla.

„Pravdepodobne,“ šepla a posunula sa ku kraju lôžka.

Tyrwen napäto sledoval nahú ženu pred sebou a v duchu si nadával do korunovaného kráľa hlupákov. Vzťah medzi nimi nebol možný a hoci celé jeho telo volalo po spojení a naplnení, musel ju dostať preč. Z ich prípadného spojenia sa črtali samé problémy. Neriešiteľné a hlavne veľa.

„Kendra, odíď,“ zaprosil a privrel oči, aby mu z nich nevyčítala zúfalstvo. Položila mu hlavu na stehno, v slabinách cítil šteklenie horúceho dychu a keď začul, ako vyslovila:

„Budeš ma musieť vyniesť nasilu, alebo radšej zabiť,“ bol pokorený.

 

 

Tyrwen si bol istý, že koná čisté bláznovstvo. Skok do bezodnej priepasti, pomalú samovraždu, ale ak by Kendra poslúchla naliehanie a odišla, zbláznil by sa s rovnakou istotou a smrti by sa odovzdal celkom dobrovoľne, pri prvej bojovej potýčke.

Túlila sa k nemu a ticho priadla, ako malé šteňa, ktoré práve našlo svoju matku. Nie, toto prirovnanie sa mu nepozdávalo. Lepšie znelo, ako žena, ktorá našla svojho druha, odhodlaného pustiť sa do boja i s vlastným tieňom, ak by sa o ňu nevhodne obtrel.

Bola iba jeho. Jeho družka.

Vzal Kendrinu dlaň s obrazcom a priložil k svojej. Dokonalá harmónia tvarov ho privádzala do stavu blaženosti.

„Naozaj to chceš urobiť?“ spýtal sa chrapľavo a preplietol si s ňou prsty. Obrazce sa spojili. Bolo až neuveriteľné, ako môže tak malá ženská ruka pasovať do jeho, skoro raz tak väčšej.

 

„Áno,“ šepla a voľnou dlaňou jemne zatlačila na Tyrwenovo plece. Prevrátil sa na chrbát, no ich spojené ruky nepustil.

Bez akýchkoľvek okolkov, alebo upozornenia, Kendra si kľakla vedľa neho a jednou nohou ho prekročila.

Tyrwen sa mohol iba prizerať, byť tichou a nehybnou súčasťou odvekého rituálu spárenia. Priebeh mala v rukách Kendra. Len od nej záležalo, či nakoniec príjme muža za svojho druha.

 

Sklonila sa a vtlačila Tyrwenovi krátky bozk na pery.

 

„Ak chceš aj ty,“ zapriadla nad ním a svojím lonom sa obtrela o vztýčený penis.

 

Tyrwen takmer zreval. Neskutočná slasť sa mu prehnala od končekov prstov až k temenu, aby sa zas obrátila a sústredila v samom strede. Stálo ho obrovskú námahu nepohnúť sa a iba odovzdane čakať.

„Urob to,“ precedil pomedzi zuby, sotva lapajúc dych. Napätím sa jeho pokožka pokryla kvapôčkami potu a ak by Kendra ešte chvíľku ostala v dráždivej polohe, poskytujúc mu výhľad na okrúhle prsia a krivku bokov, na svoje roztúžené lono a zmyselne pootvorené ústa, vykašľal by sa na rituál a vnikol by do nej, nech sa deje čo chce.

„Prosím,“ dodal namáhavo, kým si v zábleskoch rozumu uvedomoval, že ju nesmie nútiť.

 

Spustila svoje boky, až kým neboli tesne spojení. Jemne sa pohupla a obaja vydýchli slasťou.

 

Kendra si navlhčila pery a v mysli jej vyplávali slová, ktoré by mala vysloviť.

 

„Prijímam ťa takého, akým si a navždy ťa budem nosiť vo svojom srdci. Naveky budem stáť po tvojom boku.“

 

Dlaň sa jej zahriala a pocítila slabé brnenie. Podľa stisku Tyrwenových prstov usúdila, že jeho pocity sú podobné. Zahľadela sa mu do očí a vypočula si, slovo od slova, rovnaký sľub, aký práve dala ona jemu.

 

Nečakala, že po záplave slasti nastúpi bolesť. Horná čeľusť ju začala tlačiť a napínať a jazykom mohla nahmatať ostré, špicaté zuby.

„Nechcem nikdy ostať bez teba,“ počula vysloviť Tyrwena a odrazu dostala strach. Čo ak by mala žiť sama, bez jeho prítomnosti a lásky? Takmer zanariekala nahlas, pocit sa dotkol jej vnútra s nebývalou intenzitou.

„Nechcem žiť bez teba,“ vyriekla svoje prianie.

Ako vo sne, pripadali jej nasledujúce minúty. Tyrwen sa posadil a zabodol svoje špicáky do jej krku. Vedená prastarou mágiou, urobila to isté a ochutnala druhovu krv.

Sotva sa prvé kvapky dotkli jazyka, premkli ju nové emócie. Silné a neskutočné, akoby sa na chvíľu ocitla v mužskom tele a objímala samu seba. Dojal ju mohutný cit, ktorý k nej choval Tyrwen. Cítila ho úplne zreteľne a vedela, že sa pokojne môže rovnať s pocitmi, ktoré ona cítila k nemu.

„Milujem ťa, Kendra,“ začula v ušiach vyznanie.

„Milujem ťa, Tyrwen,“ odpovedala šeptom a myseľ jej zabralo stúpanie na vlnách rozkoše, neomylne k spoločnému vrcholu.

 

ooOoo

 

Udalosti plynúce z ich súžitia nedali na seba dlho čakať.

Zanedlho sa pri zrube objavil Tyrwenov otec, Treean. Prišiel vo svojej dominantnej podobe - obrovského vlčieho samca. Keď ho Kendra po prvý raz uvidela, zarazila ju verná podoba so synom. Nemusel jej povedať ani slovo, dovtípila sa, koho má pred sebou.

Ako na zavolanie sa prirútil Tyrwen. Krúžili s otcom okolo seba, dokazujúc si navzájom svoju silu.

Kendra strachom ani nevzdychla, bála sa čo i len pohnúť. V tom čase už vedela, že je v očakávaní a od výsledku stretnutia Tyrwena s otcom mala závisieť ich budúcnosť.

Vlčí samci na seba cerili zuby, robili výpady s cieľom zneistiť a možno i vydesiť súpera a neustále chodili v kruhu, ktorého centrom bola Kendra.

Po chvíli jeden z nich, Kendra si bola celkom istá že práve Tyrwen, zavrčal a urobil dlhý skok smerom hlbšie do lesa. Druhý vlk zaváhal snáď na pol úderu Kendrinho srdca a skočil za ním.
Obaja sa dali bežať, predbiehajúc sa, kým sa žene celkom nestratili z dohľadu i dosluchu.

Len inštinkt, zrodený v nej okamihom, ako spojili životy, jej našepkával, kde sa Tyrwen nachádza. Vedome potlačila prepojenie myslí a nechala ho, aby sa s otcom vysporiadal sám.

V tomto boji mu pomôcť nemohla.

 

S Tyrwenovým návratom im svitol záblesk nádeje. Viedol s otcom dlhý rozhovor a podľa toho ako zarputilo si lízal rany a tvrdohlavo odmietal premenu do ľudskej podoby, vedela, že sa spolu nemaznali.

Nemohli čakať, že ich Tyrwenov klan príjme medzi seba, ale aspoň im od nich nič nehrozilo. Treean mal vo svojej svorke dostatočný rešpekt na to, aby utíšil hlasy, žízniace po krvi Arkádky. Ale nedokázal ich primäť, aby ju prijali, hoci bola Tyrwenovou družkou.

Viac pre nich urobiť nemohol.

 

 

Po pár mesiacoch sa Kendra odhodlala k návšteve sestry.

Potupnejší návrat si nevedela predstaviť ani vo sne. Cesta tam bola podfarbená nádejou na pokojnejšiu budúcnosť, no späť sa vracala zničená a ponížená.

Keď po dlhej dobe predstúpila pred sestru, zbadala v jej očiach náznak radosti. Vydržala tam však len po hranicu momentu, kedy Kendra v obavách prezradila sestre svoje tajomstvo.

Nádej sa rozpadla na milión drobných črepín.

Jedinou šancou na prežitie, bol útek mimo ich čas. Ďaleko do sveta o ktorom počúvala legendy. Museli by navždy opustiť rodiny a zabudnúť na skutočnosť, že niekam patria.

Ťažké rozhodnutie. Pre Kendru o niečo jednoduchšie, pretože návrat do rodného klanu neexistoval, ale mohla odsúdiť druha na život v osamotení a neistote?

 

 

Zastala a zavetrila. Bola na mieste.

Si späť. S úľavou poslal odkaz do jej mysle Tyrwen.

Neodpovedala. Mlčky zaborila hlavu do jeho teplého kožuch a zúfalo zaskučala.

Tušil som, že nám nepomôže. Poradíme si, ochránim nás. Upokojoval družku.

Bolo krásne, počúvať slová útechy, chvíľu im veriť a opájať sa ich pominuteľným zvukom.

 

Kendra! Zaznelo jej odrazu v hlave naliehavé zvolanie druha. Ukry sa a za žiadnych okolností nevychádzaj!

 

Čo sa deje? Kendra strnula. Necítila vôbec nič, bola tak unavená a vyčerpaná, že jej inštinkty sa celkom scvrkli.

 

Prosím. Naliehal Tyrwen. Sľúb mi, že sa ukryješ, odlákam ich.

 

Ach nie! Bryani! Oklamala ma, poslala za mnou prenasledovateľov. Bryani ma zradila! Zaskučala.

 

Ochránim ťa, chcem len počuť tvoj sľub. Naliehanie zosilnelo.

 

Sľubujem. Vyslala do jeho mysle. Obtrel ňufák o jej a skočil do hustého porastu.

 

Milujem ťa.

 

 

Vplížila sa do nory pod vyvráteným stromom, úkrytom vybudovaným práve pre prípad ohrozenia a snažila sa ovládať svoj strach. Musela si labami prekryť pysk, aby jej zuby necvakali strachom. Triasla sa po celom tele, nevedomosť toho, čo sa deje vonku, jej drásala nervy.

Prešla noc. Ranná hmla zahalila krajinu do nepreniknuteľného oparu.

Kendru prebral pocit vlhka a chladu. Ani si neuvedomila kedy únavou zaspala a premenila sa na človeka. Ležala nahá v tesnej nore a triasla sa zimou. Mohla si jednoducho zhmotniť odev, no radšej sa premenila na vlčicu.

Upokojila si dych a mysľou vyslala signál Tyrwenovi.

Neodpovedal.

Vyčítala si, že zaspala a nebola aspoň v duchu s ním.

Zbystrila zmysly a vtedy zacítila jemnú prítomnosť milovaného druha. Slabučká nitka ju viedla priamo k nemu.

Srdce jej búšilo v hrudi, srsť sa jej ježila obavami. Bolo iba jediné vysvetlenie, prečo sa Tyrwen nevrátil.

Nemohol.

Drala sa vpred, porážala nízku vegetáciu. Les bol prihustý, hmla všadeprítomná, konáre ju ostro švihali do hlavy, ale nezastala.

Lomcoval ňou šialený strach.

Cítila Tyrwena priamo pred sebou. Pár krokov, hmla sa náhle rozostúpila a ona ho zbadala.

Ležal bez pohybu a iba náznaky pohybu hrudného koša svedčili o tom, že ešte žije.

Ako vlčica mu jemne oblizla ňufák a vzápätí, už ako žena, mu zľahka prechádzala rukou po srsti a hľadala zranenia.

„Som pri tebe, láska,“ šepkala ako v tranze, potláčajúc vlnu paniky rastúcu v hrudi.

Prešla rukou na spodné rebrá a ohmatala mu brucho. Tyrwen sotva počuteľne zaskučal bolesťou.

Kendrina tvár sa zaliala slzami. Objavila čerstvé rany so zasušenou krvou po okrajoch. Brucho mal na dotyk tvrdé a opuchnuté. Vyzeralo to horšie ako zle.

Kvapky sĺz padali na skrvavenú zem pod Tyrwenom. Tlmené vzlyky zneli ranným tichom.

Nebolo nikoho, kto by im pomohol.

Zdrvená Kendra sa schúlila vedľa Tyrwena a vnorila ruku do hebkej srsti.

Mohla len plakať a držať svojho milovaného druha, dopriať mu pocit blízkosti milujúcej osoby.

Kendra. Začula v mysli slabnúci Tyrwenov hlas.

„Som tu,“ prehĺtala slzy, „tíško, zas bude všetko dobré.“

Umieram.

„Nie,“ pípla zlomeným hlasom. Trhano sa nadýchla a neubránila prívalu nových sĺz.

Nesplnil som... svoj sľub. Oddychoval. Odpustíš mi? Nedokázal som ťa ochrániť.

„Mlč prosím, nevysiľuj sa,“ šepkala mu do ucha.

Musíš odísť.

„Nemôžem!“

Musíš nášmu potomkovi dopriať šancu vyrásť pokojne.

„Neverím, že je to možné.“

Musíš ísť sama, mimo náš čas. Nájdi prvého z Temných lovcov.

„Bez teba to nezvládnem.“

Pomôžem ti.

„Tyrwen...“

Nájdi domov dieťaťu a potom sa stretneme na druhom brehu, láska.

„Nemôžem! Bez teba nie.“

Kendra, život zo mňa uniká a kým sa tak stane celkom, dám ti niečo zo seba.

 

Mladá žena sa zachvela a jej telo odrazu naplnil príval dôverne známej mágie. Vedela čo to znamená. Tyrwen sa vzdal tej svojej, aby jej pomohol uniknúť.

V ušiach jej zaznelo jasné „Milujem vás“ a obostrela ju tma.

 

 

15.02.2017 20:56:05
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one