Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

8 - Kapitola 4 - 1/2

Krátka správa : Kapitolka je celá venovaná Ashke, vernej čitateľke.
Kendra – New Orleans - Útočisko Pelltierovcov, niekedy okolo roku 1980

Keď Kendra precitla, bola sama a okolo nej sa rozprestierala cudzia krajina. Neznáme zvuky ju desili, zmes odporných pachov ju nútil zvracať.

Tyrwen je mŕtvy!

Vnútrom jej prešla obrovská vlna emócií. Tackavo uchopila studenú kovovú žŕdku vedľa cesty, prehla sa ponad ňu a nutkanie prešlo do skutku. Mnoho po minulé dni nejedla, jej žalúdok sa búril a vydával zo seba to minimum, čo v ňom mala.

Tyrwen!

Opakom ruky si otrela ústa a silou vôle sa snažila neplakať. Duša jej krvácala stratou milovaného druha, no v cudzom svete sa neodvážila nahlas ani hlesnúť.

Ver mi, láska moja.
Počula v mysli ozvenu hlasu Tyrwena.

Áno, poslal ju sem predsa Tyrwen, iste vedel, čo robí. Kam by však mala ísť, kde nájsť vodítko?

Kendra utrela zaslzené oči a pohliadla na podivné stavby okolo seba. Čneli vysoko k nočnej oblohe, s veľkými oknami svietiacimi do tmy, so svetlami jasnejšími, ako mnoho pochodní pohromade.

Necítila strach. Vedela z rozprávania tých, čo zvykli cestovať v čase, že doby budúce boli šokujúce množstvom svetla a hluku. Preplnené a špinavé, presýtené odpornými zápachmi, horšími ako stoky.

Preto jej svorka žila v dobe predchádzajúcej túto dobu.

Ale ak Tyrwen veril, že práve tu nájde bezpečie, bude ho hľadať.

 

Tmu preťalo ďalšie svetlo. Kendra sa pritlačila k múru a napäto sledovala prudko rozletené dvere a obrovského muža, ako z nich vyšiel. V rukách niesol veľké vrece, akoby to bola hračka. Snažila sa ani nedýchať, aby na seba neupútala pozornosť. Muž si ju nevšimol. Kráčal s vrecom k veľkej tmavej nádobe, šíriacej zo seba hnilobný zápach, prehlušujúci všetky pachy naokolo a vrece vhodil do nej, na hromadu ďalších.

Žuchlo to a podivne zašušťalo, akoby o seba narážali kovy, či kamienky a Kendra si zrazu uvedomila, že muž sa stratil.

Vlčica,“ ozval sa sýty mužský hlas rovno za ňou a jej precitlivené nervy vypovedali. Podlomili sa jej kolená a padala v ústrety čierno čiernej tmy, ktorá milosrdne zahalila jej vedomie.

 

Kendra pozvoľna precitala. Temnota ustupovala, ale unavené telo tvrdošijne odmietalo spolupracovať. Cítila že je nesená, do nosa jej udieral výrazný pach mladého medvedieho samca. Spôsob ako ju niesol, jemnosť pevného dotyku, Kendru celkom odzbrojil. Pochovala obranné reakcie hlboko pod záujmy dieťaťa, ktoré čoraz zreteľnejšie cítila pod srdcom. Dni mala nemilosrdne zrátané. Každým úderom srdca sa blížila k okamihu keď vydýchne naposledy a vydá sa na cestu do neznáma, na ktorej konci, dúfala, zas stretne svojho Tyrwena.

Ale dieťa...

Dieťa ostane a ona musí urobiť všetko pre to, aby hoci osirené, neostalo opustené. Pokora, s ktorou znášala medvediu prítomnosť, bola toho dôkazom.

Nejasne okolo seba vnímala ruch. Tichý šepot, dupanie číchsi nôh, cinkavé zvuky, ktoré nedokázala k ničomu priradiť a všetkému vládol tlkot medvedieho srdca.

Priestor sa odrazu zmenil, vycítila to z odlišného odrazu zvukov od stien. Následne bola položená do niečoho mäkkého, poddajného a hrejivého, a hoci to páchlo po medveďoch, zvláštny závan zmesi bylín ten pach robil znesiteľným.

Oťažené viečka odmietali poslušnosť. Nedarilo sa jej ich pootvoriť ani len o prekliaty kúsok. Telo jej nepatrilo, len myseľ zúfalo sledovala vnemy prichádzajúce zvonku.

Spod viečka jej vytryskla slza.

Ako arkádska vlčica by nemala takto bezostyšne, v cudzom prostredí, odhaľovať svoju slabosť. Ale ako nešťastná matka, ktorej je upretý prívlastok budúca, mohla.

 

Oddychuj, vlčica,“ ubezpečil ju hodvábny ženský hlas, „si v bezpečí.“

 

Bezpečie.

Kendre to slovo znelo podvedomím ako ironický výsmech. Kiežby mala silu odporovať, ale mal by odpor zmysel? Ľudia či zvieratá, no poskytli jej prístrešie a ochranu. Niečo, čo jej odopreli vlastní.

Nepoznajú ju, nepoznajú jej osud a predsa im stála za námahu.

Tyrwen...

Zanariekala v duchu. Milosrdný sen prebral vládu nad jej vedomím a aspoň na chvíľu jej doprial stretnutie s milovaným druhom.

 

 

*****

 

Je to Arkádska vlčica,“ Nicolette Peltier skôr iba skonštatovala fakt, než by oznamovala novinku. Zasunula si uvoľnený prameň svetlých vlasov za ucho a spýtavo pohliadla do tváre jednému so svojich synov, Devovi. Ona bola majiteľkou Útočiska, hlavou rodiny a predsa položila nemú otázku svojmu potomkovi. Čo ďalej?

Keď v ten večer vzal Dev vrece s odpadkami, aby ho vyniesol von, netušil, koho donesie dnu. Slabý nočný vánok mu k nosu dovial cudzí pach. Vycítil, že žena, ktorá sa skrýva v tieni je vystrašená. Premýšľal ako ju osloviť, aby ju nevydesill ešte viac, tak sa jednoducho zhmotnil za ňou. Bola vysilená, neschopná odporovať a v momentne ako padala k zemi zacítil ešte jedno. Čakala mláďa. Vniesol ju dnu a v mysli privolal svoju matku.

 

 

Je v očakávaní,“ prešľapol naprázdno Dev. Bol od svojej matky o poriadny kus vyšší, no ona ten výškový rozdiel hravo prekonala rešpektom, sršiacim z jej aury. Pri divokosti pováh svojich bratov sa naučil povahu vlastnej matky brať ako nevyhnutnosť.

To nemení skutočnosť, že je Arkádka,“ zašomrala Nicolette, akoby už len to slovo bolo synonymom pre problém.

Dev pokrčil plecia. Maman bola tvrdý oriešok. Bránila svoju rodinu a nie vždy v súlade s filozofiou Útočiska. Ale to si nechal pre seba.

Jej druh...“ začal vetu, no nedokončil.

Tc! Čo myslíš, kde je jej druh?“ pichľavo ho prerušila Nicolette a na Devovu rozpačitú grimasu zareagovala odfrknutím. „V tom vidím problém!“

Myslíš, že uteká pred ním?“ opáčil Dev.

Buď pred ním a nechcem si predstavovať prečo uteká, lebo v tom prípade máme na krku rozzúreného vlka, dožadujúceho sa družky a mláďaťa,“ zachmúrila sa Nicolette.

U nás ju napadnúť nemôže,“ namietol Dev.

Nie, kým je u nás nemôže, ale je tu aj druhá možnosť. Navyše, nemôže sa ukrývať večne,“ obočie Nicolette sa takmer spojilo, ako v obavách krčila čelo.

Je aj druhá možnosť?“ Dev sa ani nepohol. Osobne doniesol dnu do Útočiska tvora v núdzi, odmietal pripustiť komplikácie. Pre koho, ak nie pre takéto prípady malo Útočisko fungovať?

To vždy!“ prerušila jeho myšlienky Maman, „a zvyčajne je tá druhá horšia ako prvá!“

Čo tým myslíš?“ podľa tónu matky vedel, že sa mu nebude páčiť, čo si vypočuje.

Čo jediné zabráni druhovi, aby nasledoval družku? Navyše, ak je zjavné, že pred niečím, či niekým, uteká?“ Nikolette si dopriala pauzu, aby sa nadýchla a pritom sledovala reakciu syna.

Videla presne moment, kedy pochopil. Rozšírili sa mu zreničky a hoci bolo na chodbe prítmie, jeho zdesenie bolo príliš zrejmé.

Iba jeho smrť,“ vyslovila nahlas svoje úvahy, „a ak ju potom neprichýlil niekto zo svorky, môže to znamenať iba jediné – svorka nebola nadšená spojením a na úteku boli obaja!“

Maman,“ Dev sa náhle prebral s ochromenia, „nezabúdaj, že tu môže byť ešte možnosť tretia.“

Áno? A aká?“ pokrútila Nicolette nesúhlasne hlavou.

Tú nám iste povie vlčica sama, keď sa preberie.“

 

 

*****

 

 

Musíš jesť, vlčica,“ prenikol do Kendrinho vedomia hodvábne mäkký tón dievčenského hlasu.

Nechcela vstať. Túžila iba po otupenosti a úniku, ktorý jej spánok poskytoval. Ale bolo tu dieťa a práve preň sa prinútila otvoriť oči.

Podľa pachu to bola medvedica. Podľa vzhľadu veľmi mladá a pekná. Sedela na stoličke, vedľa postele v ktorej spala Kendra a lyžicou miešala mäsový vývar v hlbokej miske.

Nič tak neprinúti človeka vstať, ako prázdny žalúdok, keď zacíti vôňu jedla. A mladá medvedica to iste vedela veľmi dobre, keď miešaním uvoľňovala arómu.

Som Kendra,“ zašepkala vysilene a pokúsila sa o chabý úsmev.

Medvedica doširoka roztiahla kútiky srdcovo krojených pier a odhalila pri tom rad dokonalých zubov, „som Aimee.“

Prepáč, že som vám narobila problémy,“ sklopila oči Kendra, „niekoho hľadám, myslela som, že by mohol byť tu.“

Žiadne problémy,“ zavrtela hlavou Aimee, „dostala si sa do Útočiska a jeho úlohou je pomáhať.“

Kendra žiadostivo pozrela na misku voňajúcej polievky a zodvihla za ňou ruku. No sotva ju odlepila od prikrývky.

Si celá zoslabnutá,“ poznamenala Aimee, vzala misku do dlaní a začala Kendru kŕmiť, „tvoje dieťatko potrebuje výživu a ty tiež.“

Kendra neodporovala. Materinský pud nadradene kraľoval ostatnému. Poslušne otvárala ústa a nechala sa kŕmiť ako malé dieťa, až kým miska nebola dočista prázdna.

Výborne!“ usmiala sa Aimee, „hneď ti bude lepšie.“

Ďakujem,“ matka v Kendre ďakovala, vlčica sa tvárila nezúčastnene.

Neďakuj už toľko,“ mávla rukou Aimee, „vravela si, že niekoho hľadáš, kto je to?“

 

Kendra stisla pery. Dať neznámemu tvorovi do rúk osud dieťaťa i svoj? Poskytol jej však doterajší priebeh osudu na výber? Sudičky splietli nite života dvoch odlišných bytostí buď veľmi neuvážene, alebo naopak, zlomyseľne. Vedome spojili nespojiteľné, nezmyselne sa mstiac potomkom rodu kráľa Lykaona, podnecujúc tak dopredu určený boj medzi bratmi.

Či nie je dostatočne pichľavou iróniou, že ona, Arkádka, našla ochranu medzi Katagariánmi?

Privrela oči a chystala sa ignorovať tlak v hrudi, ktorý ju nútil plakať.

Nádych a výdych, dve slzy, osamotene sa lesknúce na tmavých riasach, opäť nádych, pomalý výdych a bola rozhodnutá. Ľahká voľba, ak je k dispozícii len jedno riešenie.

 

Musím nájsť Prvého z Temných lovcov,“ riekla ticho, no odhodlane Kendra. Obe ruky si položila na vystúpené bruško. Po prvý raz si dovolila urobiť toto podvedomé ochranné gesto. Pokiaľ svoje tehotenstvo maskovala, nesmela si dovoliť poľaviť v ostražitosti. Teraz, keď všetko stavila na jednu kartu, bolo by kruté okrádať dieťa o matkin dotyk. A seba o dôkaz nového života, nasledujúceho po Tyrwenovi a, Kendre bolestne zovrelo srdce, tiež po nej.

 

Prvého?“ zopakovala Aimee. Pred očami jej vyvstal iba jediný, ktorý si mohol hovoriť 'Prvý', „ako by ti mal pomôcť?“ Položila opatrnú otázku.

 

Ja neviem,“ pokrčila Kendra drobnými plecami, „Tyrwen, môj druh, ma poslal do tohto času, aby som ho našla.“ Mysľou jej preletel studený tieň spomienok na udalosti nedávno minulé. Zachvela sa, no slzám zakázala tiecť.

 

Aha,“ všehovorné 'aha' a Aimee stíchla. Nerozumela, ale rokmi si zvykla, že Útočisko bolo miestom, kde nebolo dôležité rozumieť všetkému.

 

Po chvíli Kendra opäť zaspala. Aimee sa opatrne vytratila z izby. Ani za nič ju nechcela prebudiť. Cítila z Arkádky mnoho smútku a strachu a rozhodne si zaslúžila pomoc. Ale prečo hľadala práve Acherona?

 

 

*****

 

Nicolette vypočula svoju dcéru bez jediného slova. Zato myseľ sa jej búrila. Kde kto sa upína na všemocného Acherona. Ale on, podľa jej mienenia, zvysoka kašlal na problémy smrteľníkov a staral sa iba o hŕstku temných lovcov, ktorí sa mu dostatočne tlačili do zadku, intenzívnym masírovaním ega.

Problémy obyčajných si, ako zvyčajne, odskáče ona sama.

Nicolette sa mračila čoraz viac. Vlčica znamenala komplikácie, zvýšenú pozornosť zo strany tých, prítomnosť ktorých bola v Útočisku nežiaduca. Nesmie pripustiť, aby jej rodina bola ohrozená! Mama Lo sa v duchu rozhodla. Dá Arkádke pár dní, aby sa pozviechala a potom urobí kroky, aby sa jej zbavila.

 

Možno iba blúznila vyčerpaním,“ rázne ukončila debatu s dcérou skôr, ako vôbec začala a napochytro sa vyhovorila na súrne stretnutie s dodávateľom piva.

 

Aimee rozhodne nechcela riskovať hádku s matkou. O Kendre si myslela svoje a komu už len ublíži, ak na ňu nenápadne upozorní Acherona, keď náhodou zavíta do baru. 

04.02.2016 22:05:52
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one