Koľko je pravdy v starých príbehoch, čo rokmi nezmenené, za zatajeného dychu sa večermi rozprávajú. 

Odkazy

9 - Kapitola 4 - 2/2

Acheron - New Orleans - Útočisko Pelltierovcov, niekedy okolo roku 1980

2/2

Acheron

Po pár dňoch sa Kendra dokázala postaviť z postele a zosilnela natoľko, že požiadala Aimee, aby ju povodila po Útočisku. Dievčina s radosťou vyhovela a len čo mala voľno od obsluhovania v lokále, vysvetlila Kendre politiku Útočiska 'Vojdi v mieri, alebo odídeš na kusy'. Aimee sa potešila, pretože arkádku táto informácia nepatrne upokojila.

 

Ledva čo Kendra vstúpila do priestorov, naplnených rôznorodými pachmi zvierat i ľudí, plných ohlušujúceho rachotu a kvílenia, o ktorom Aimee tvrdila, že je to nejaká kovová hudba, bolo jej na zvracanie. No pokorne znášala snahu svojej hostiteľky, uviesť ju do spletitých zákutí chodu baru a behu času, ktorému sa ani len nesnažila porozumieť.

Aimee nadšene rozprávala o kovovo lesknúcich sa tlačidlách, z ktorých tiekla voda, pochodniach, ktoré svietili bez ohňa, ľadových komorách bez ľadu.

Kendre sa zakrútila hlava.

Potrebujem na vzduch,“ šepla smerom k Aimee.

Mladá medvedica spozornela. Cítila rastúci zmätok vlčice. Videla ako otvára ústa a takmer bezhlasne šepká svoju žiadosť. Len vďaka medvediemu sluchu ju mohla v silnejúcom rachote kovovej hudby počuť.

Aimee kývla súhlasne hlavou a vzala Kendru pod pazuchu.

Dvojica nevšedne krásnych žien, budila u mužskej časti osadenstva lokálu baru zvýšenú pozornosť, no Aimee si vedela poradiť.

 

Hej, krásavice!“ pripitý hlas pseudomacha v lacnej koženkovej napodobenine motorkárskej bundy im skrížil cestu, „nemáte záujem o mužskú spoločnosť?“

Razilo z neho vypité pivo a absencia hygienických návykov. Kendrin žalúdok bojoval s vlnou odporu, no Aimee použila svoju obľúbenú zbraň - briskný jazyk. A svorku bratov.

Vidíš toho obra pri bare?“ kývla hlavou smerom k Remimu. Ležérne sa opieral o barový pult a utierkou, pôsobiacou v jeho ručiskách menejcenným dojmom, leštil poháre. Zacítil Aimeen pohľad, žmurkol na ňu a pohľadom 'na raňajky si dávam omeletu z mozočkov blbcov' preletel odvážlivca stojaceho oproti nej.

Tvoj priateľ?“ zabľabotal macho zdesene, neúspešne maskujúc prenikavú arómu strachu.

Horšie,“ Aimee prekonala závan, prilepený na ňom ako zle zvolenú vodu po holení a významne podvihla obočie, „je to jeden z mojich bratov.“

Chlap vytreštil oči, v náhlom poznaní nezvratnej budúcnosti, spojenej s prítomnosťou v spoločnosti neznámych žien. Čelo mu zrosil pot.

Pardon, dámy,“ dlane chlapíka vo vŕzgajúcej bunde leteli dohora, „nič v zlom, ani som tu nebol.“ Tackavo sa zvrtol na opätku a v snahe zachovať si zvyšky pošliapanej dôstojnosti, odkráčal k oddeleným boxom baru, kde ho pohltilo milosrdné šero.

 

Keby sa Kendra necítila tak mizerne, asi by sa rozosmiala nahlas. Aimee ju dostrkala na poloprázdnu chodbu a tam konečne pľúcam dopriala viac vzduchu.

Ste skvelá rodina,“ poznamenala smutne, mysliac na sestru Bryani.

Áno, sme,“ tvárou Aimee preletela chmára, „no niekedy je veľká rodina na zlosť.“

Nemám žiaden súkromný život,“ dodala Aimee, vidiac v Kendriných očiach nepochopenie.

 

Tresnutie dvermi ich obe vytrhlo z myšlienok. Otočili hlavu smerom k vchodu z poschodia. Bol tam zvláštny priestor pre tých, ktorí sa do Útočiska premiestňovali, ukrytý pred očami obyčajných ľudí, ktorí nemali ani potuchy, kde sa to po celý čas tak skvele zabávajú.

 

Aimee si prineskoro uvedomila, že bolo hlúposťou vodiť Kendru dole. Bojovala s nutkaním zastať vlastným telom pred ňou, no to by mohla rovno zdvihnúť prst a ukázať na ňu.

 

Dnu vošiel muž, ktorého aura hovorila jasnou rečou. Hoci bol oblečený v športovom saku a roláku čiernej farby, svetlé vlasy v dokonalom účese, rámujúce klasické črty tváre, z očí mu sršal ľadový chlad. Ani sa nenamáhal zakryť svoj pach Arkádskeho lykosa, bol si istý svojím zjavom a filozofiou Útočiska.

Kráčal nemenným rytmom, len keď prechádzal okolo strnulých žien, na zlomok sekundy stratil tempo. Zvlnil ústa v úškľabku šelmy, oznamujúcemu svojej obeti, že obed sa neruší, len odkladá na príhodnejšiu dobu. Mrazivá aura surovej sily ochladila vzduch. Chlap kráčal ďalej, no hrozba ostala.

 

Dvere lokálu sa za ním s tichým plesnutím zatvorili a Aimee sa pomaly obracala ku Kendre. Žalúdok jej zvierala ľadová ruka a hore chrbticou cítila šíriace sa zimomriavky. Predtucha, či prebudenie sa zdravého rozumu? Bodaj ho! Zhundrala si v duchu, no pred tehotnou vlčicou sa rozhodla zachovať pokoj.

Nepoznám ho, asi len ďalší otravný chlap, no vkus má o poznanie lepší,“ pokúsila sa o žartovný tón, ale pohľad na Kendru ju schladil.

Viem kto to je,“ riekla vlčica, bledšia ako čerstvá omietka, „jeden zo Sentinelov.“

Musíme zmiznúť do tvojej izby,“ Aimee nečakala na súhlas, vzala Kendru za ruku a ťahala ju do privátnych priestorov Útočiska, aby sa čím skôr dostali do bezpečia izby.

Posledné, čo Aimee začula, kým ešte stála na chodbe, boli známe gitarové tóny. Niekto narýchlo prepol na starom jukeboxe novú skladbu. Nikdy tú pieseň nepočula radšej, ako práve teraz.

Sweet home Alabama...

 

Nechala Kendru sedieť na posteli a sľúbila, že privedie toho, koho hľadá.

Keď sa vlčici stratila z dohľadu, zamračila sa. Dúfala, že naivne neurobila ďalšiu hlúposť, keď dala sľub a netušila, či bude v jej silách ho splniť.

Nadýchla sa, upokojila dych a vošla do lokálu. Rozhliadla sa, ale bolo to zbytočné gesto. Niekoho, ako bol Acheron Parthenopaeus, proste prehliadnuť nešlo. Navyše, ak v jeho spoločnosti sedela i jeho dcéra Simi. To by už rovno mohla chcieť zamaskovať škvrnu od obsahu rozbitej fľaše Merlota, na maminom obľúbenom bledobéžovom koberci. Rovnako smiešna márna námaha.

Vzala z pultu utierku, prehodila si ju cez predlaktie a silene nenúteným krokom sa vybrala za svojím majákom nádeje, svietiaceho v búrlivých vodách zle načasovaných rozhodnutí.

Srdce jej búšilo, bola si istá, že žila na spánku jej pulzuje v šialenom rytme. Donútila sa roztiahnuť ústa v srdečnom úsmeve a veriť vo svoje herecké umenie - kým dôjde k Acheronovmu stolu, bude vypadať prirodzene.

 

Ahoj, malá Aimee!“ predbehla ju s pozdravom Simi, „môj ocko mi dnes sľúbil koncert a hromadu dobrého jedla!“ nadšene oznámila a zavrtela sa na stoličke. Pohodila pritom dlhým čiernym vrkočom, sčesaným na jednu stranu, pretkaným žiarivoružovým prameňom vlasov a od ucha k uchu sa usmiala.

Vitajte,“ prehovorila Aimee. Acheron iba kývol hlavou a obzrel sa cez plece, akoby na niekoho čakal. Jedlu nikdy nevenoval prílišnú pozornosť, no zdalo sa, že si užíva pohľad na roztomilú dcérku, ako do seba naláduje jedla za piatich statných chlapov.

Máme chutné grilované rbierka a iste sa nájde aj poriadna porcia stredne prepečených steakov,“ odrecitovala Aimee a ani nemusela zapisovať objednávku. Simi vždy chcela všetko.

Výborne, malá Aimee, Simi sa už nemôže dočkať!“ zašmátrala rukou vo svojej čiernej kabelke, vybíjanej kovovými pyramídami a Aimee presne vedela, čo z nej vzápätí vydoluje. Simi milovala svoju barbecue omáčku a hojne ňou zalievala každé jedlo. Doslova každé. Dokonca i zmrzlinu a Aimee si bola istá, že by si tou omáčkou poliala i samotnú omáčku. Démonka venovala sotva načatej fľaške jeden láskyplný pohľad a položila ju doprostred stola.

Hneď to bude,“ kývla Aimee.

 

Netrvalo dlho a bola späť s plne naloženým podnosom. Simi radostne zažiarili oči. Chvíľu pripomínala dieťa, obdivujúce vianočný stromček a hromady darčekov, pár sekúnd pred ich rozbalením, ale potom už existovala iba ona a jedlo. A barbecue omáčka.

 

Aimee vírili hlavou obavy. Dala Kendre sľub, no odrazu nemohla polapiť dostatok odvahy, aby požiadala Acherona o pár minút jeho času.

Všetko bolo jasné, kým sa neocitla v blízkosti toho, s kým Kendra chcela hovoriť. Akoby jej niečo zviazalo nielen jazyk, ale i schopnosť sformulovať správne slová do viet.

Ehm...“ vydala neurčitý zvuk a priala si, aby prejav jej momentálnej neschopnosti stvoriť rozumnú myšlienku nik nezaregistroval.

Chcela si niečo?“ podvihol hlavu temný lovec. Za tmavými okuliarmi bol jeho pohľad bezpečne skrytý, no i tak mala Aimee pocit, že ju prepaľuje až do morku kosti.

Vlastne...“ očervenela nedostatkom výrečnosti. Čakala, že Acheron stratí záujem o jej nesúvislé habkanie, no on sa k nej naklonil.

Mohol by som povedať, že ti vidím až do žalúdku, ale nebola by to pravda. V skutočnosti vidím oveľa ďalej,“ jeho hlboký hlas zarezonoval každou bunkou medvedej dievčiny.

Aimee sa striasla. Dopekla s ním! Vedela, že Acheron je nepredvídateľný ako divá šelma striehnúca na svoje obete v absolútnej tme a nik iný, iba on sám, dokonale pozná polohu svojich obetí, kým tie nemajú potuchu ani len o jeho prítomnosti. Pripadala si ako hlupaňa, vystavujúca svoje vnútro vo výklade.

 

Akri,“ Simi prehltla sústo a i keď sa zdala byť plne zaujatá jedlom, zvedavo zažmurkala očami a nespokojne nakrčila obočie, „aj Simi vidíš až do žalúdka?“

Nie, Simi, upokoj sa,“ Acheronov hlas náhle dostal podivne chlácholivý podtón, „celkom mi postačí vidieť rebierko s barbecue omáčkou na tvojom tanieri.“

To je dobre,“ Simi siahla po ďalšej porcii a rázne potriasla hlavou do strán, „Simi nechce aby si jej tam pozeral.“

Aimee sa usmiala. Nič bizarnejšie v živote nevidela a to už bolo, popri práci v Útočisku a so svorkou bratov na krku, čo povedať. Vysoké a štíhle dievča, vyobliekané akoby noc Halloweenu nikdy nekončila, zjedlo na posedenie viac jedla, ako všetci zákazníci dohromady v ten večer. A dokázala sa po tých lukulských hodoch normálne postaviť a odísť po vlastných.

Nezaskočíme hore?“ prerušil jej úvahy Acheron. Keby pevne nezovrel pery, možno by Aimee napadlo, že od neho práve dostáva celkom jednoznačný návrh. No teraz si už bola načisto istá. Ten potvorský chlap od začiatku presne vedel, s čím za ním prišla.

Keď máš cieľ na dosah, nehľaď na spôsob. Preblyslo Aimee mysľou a mlčala, hoci sa cítila podvedená.

Kývla hlavou a pomaly, akoby o nič nešlo, kráčala k dverám.

Acheron niečo povedal Simi, no Aimee pre hluk nezachytila ani slovo. Ale zrejme jej len oznamoval kam ide. Dievčina pohodila plecom, poťažkala fľašu barecue omáčky a spokojne ju zas položila vedľa podnosu s rebierkami. Horlivo niečomu z Ashových slov prikývla, až sa jej dlhý vrkoč rozhojdal ako živé háďa.

A Acheron sa zatváril nanajvýš zhovievavo, no záblesk prístupnosti trval iba zlomok sekundy. Dôkladne ho ukryl pod tmavé Ray-Bany.

 

Aimee na neho nečakala. Ako sa stratila z dohľadu nežiaducich pohľadov, preniesla sa do izby ku Kendre.

Ani sa nestačila nadýchnuť, aby jej oznámila že našla Prvého z Temných lovcov, keď sa Acheron ocitol vedľa nej.

Je to on?“ s bázňou zašepkala Kendra, opretá o peľasť postele a rukami položenými na okrúhlom brušku.

Osobne,“ Acheron nedal šancu Aimee a svoj vstup na scénu si uviedol sám, „prečo myslíš, vlčica, že ja som ten, kto by ti mohol pomôcť?“

Pretože v to veril môj druh,“ Kendrin hlas znel odrazu presvedčivo a odhodlane, „a ja verím jeho úsudku.“

Príliš mnoho viery a pramálo istoty,“ Acheron skrížil ruky na prsiach, „prečo ti nepomohol on?“

Je mŕtvy,“ Kendra potlačila vzdych a dodala, „zabili ho. A len čo privediem na svet naše dieťa, pôjdem za ním.“

Aimee zalapala po dychu, no Acheronom nehol ani brvou. I keď, okuliare mohli mnohé zakryť.

Prečo nehľadáš pomoc u svojej svorky?“ položil novú otázku Acheron.

 

Aimee nerozumela jeho podivnému postoju. Podľa nej, poznal odpoveď skôr, ako položil otázku Kendre, no neodvážila sa nahlas namietať. Popravde, splnila čo sľúbila a teraz by najradšej odišla po svojom. Necítila sa príliš dobre v Acheronovej prítomnosti a nebolo to tým, že by sa bála. To, čo Aimee cítila, bola čistá hrôza, ktorú jej diktovali inštinkty i keď rozum nevidel jedinú zjavnú príčinu.

 

Kto myslíš, že zabil Tyrwena?“ odpovedala otázkou vlčica. Pozerala na neho spriama, necukla pohľadom ani kúsok. V Aimeenych očiach bola buď veľmi odvážna, alebo jej odvahu prepožičiaval blížiaci sa vlastný koniec života. Každopádne jej nechýbala, kým Aimee nebola ďaleko, aby začala cvakať zubami.

Tyrwen?“ Acheron konečne zvlnil pery do úsmevu, „tým sa to vysvetľuje.“

Áno,“ prikývla Kendra, „sme iných rás. Boli sme,“ doložila rýchlo.

Medvedica!“ Acheron sa bez výstrahy zvrtol na opätku svojej mohutnej čižmy a pozrel na Aimee, „som si istý, že dáš prednosť spoločnosti svojich bratov, pred mojou maličkosťou.“

Iste,“ sotva vydýchla Aimee. Chvíľu zvažovala, že ostane pri Kendre, no neviditeľná sila ju hnala preč z miestnosti, tým skôr, že dostala šancu na zmiznutie.

 

Bola na mňa milá,“ poznamenala Kendra, keď sa za mladou medvedicou zatvorili dvere.

Netvrdím opak,“ pokrčil ramenami Acheron, „bude pre jej dobro - nevedieť.“

Neskoro, už sme sa stretli s jedným zo Sentinelov,“ poznamenala Kendra.

Tak ťa necháme jednoducho zmiznúť,“ Acheron krátko rozhodil dlane, akoby ho hromadiace sa komplikácie práve začínali baviť.

O mňa predsa vôbec nejde,“ Kendra nesúhlasne pokrútila hlavou, „môj osud je určený, ale dieťa...“

Dieťa...“ prvý z Temných lovcov sa skúmavo zadíval na neklamný dôkaz existencie nového života v lone vlčice, „je silné. Magicky silné. Ako ho chceš ochrániť pred ním samým, keď pri ňom nebudeš?“

Nemôžeš mu mágiu vziať?“ navrhla váhavo.

Vziať?“ i napriek čiernym okuliarom, nepochopenie v tvári lovca bolo zrejmé, „myslíš, že mágia je nejaký prívesok, ktorý sa dá zavesiť a zvesiť na požiadanie?“

Nie,“ zneistela Kendra, „ale Tyrwen mu predsa dal tú svoju.“

Ako aj ty by si mohla niekomu odovzdať vlastnú, ale dieťaťu ju nevezmeš.“

Nechcem aby po ňom išli a to sa iste stane, ak ho vďaka mágii vypátrajú,“ Kendra si objala vystúpené bruško.

Dobre, vlčica, pomôžem ti,“ zarazil gestom ruky Kendrine obavy o budúcnosť potomka Acheron.

 

Žena ostala zarazená. Nečakala, že Lovec bude súhlasiť tak ľahko, hoci vedela, že iný koniec nepripadá do úvahy. Pre dieťa.

Máš moju vďaku, ale nemám ti čím zaplatiť,“ pokrčila bezradne plecami a pozrela na Lovca v nádeji, že jej poskytne riešenie. Tyrwen bol v otázke financií zbehlejší. Pri dĺžke života Katagariána, bolo nutné zabezpečiť sa do budúcnosti. Občas odchádzal a keď sa vrátil, povedal len, že bol urobiť dobré investície, aby mali pohodlný život i o mnoho rokov neskôr. Nepýtala sa ho na podrobnosti, cudzo znejúce slová jej nič nehovorili. Teraz ľutovala, že sa nepýtala. Budúcnosť pre nich dvoch prestala existovať a spomínané investície jej mohli pomôcť práve teraz. A dieťaťu.

Chceš si ma najať?“ z úst Acherona vyrazil prekvapený posmešok. „Mňa? Najať? Myslím, vlčica, takto ma nik nepobavil už roky! Možno storočia!“

Pomôžeš mi...“ Kendra v mysli hľadala správne slová, nerozumejúc Acheronovmu výsmechu, „iba tak?“

Nie,“ vyslovil krátko, „som na tomto svete celú večnosť a hoci mi väčšinu času ide prasknúť hlava, občas sa nudím. A nevyužiť šancu nasrať isté tri mrchy...“ dodal tichšie, viac menej pre seba.

No je tu ešte niečo,“ Kendra sa nervózne zahniezdila na posteli, „Tyrwen mi kládol na srdce nájsť Prvého z Temných lovcov a jeho znamenie...“

Acheron si poopravil okuliare, i keď na svojom mieste sedeli viac ako dobre, a pokrútil hlavou.

Ženská!“ zhromžil, ale napriek tomu potichu zašomral, „slnko, prebodnuté tromi šípmi.“

 

Kendra sa upokojila, i keď v jej situácii to budilo zvláštny dojem. Tak veľmi vkladala dôveru do rúk niekoho, koho vôbec nepoznala. O jeho existencii slýchavala iba nejasné a určite nadsadené historky, ktorým sa zdráhala uveriť. Verila Tyrwenovi, milovala Tyrwena, napriek skutočnosti, že s ňou nebol. Kým cítila lásku a život ich dieťaťa, bola si istá, že je to chlapec, akoby bol pri nej a vlieval jej chuť robiť všetky tie každodenné banality, až kým nepríde jej čas.

A ten čas sa neúprosne blížil. Piesok v kuželi odsýpal v tichom šuchote, už ostávalo len pár zrniečok a Kendra cítila dopad každého jedného z nich.

Prítomnosť Lovca jej dávala nádej, že dieťa bude vyrastať v bezpečí. Nevedela si predstaviť ako a kde, len verila.

Verila v Lovca, ktorý sa v zdanlivo nezmyselných kruhoch prechádzal po malom priestore vyhranenom posteľou a nízkym bielizníkom.

Je tu jeden spôsob,“ obrátil sa znenazdania ku Kendre, „možnosť, ako dieťaťu mágiu odobrať a zároveň neporušiť rovnováhu.“

Beriem, nech je to čokoľvek,“ vyslovila Kendra rozhodne, hoci nemala ani poňatia, čo po nej Lovec chce.

Nič iné som od teba ani nečakal,“ riekol spokojne Acheron a vysvetlil jej, čo bude musieť urobiť.

 

 

*****

 

 

Keď mladá žena vykročila na mäkkú trávu, nad hlavou jej svietil okrúhly mesiac. Obrovský kotúč osvetľoval cestu pred ňou a robil jej tichého spoločníka. Nebála sa. Strach nebol na mieste. Stretnutie, ktoré ju o chvíľku čakalo, bude jasným dôkazom, že sa nemusí ničoho obávať.

Acheron sľúbil, že on tam iste príde. Nepokoj duše ho privedie na rovnaké miesto ako poslal ju.

Kráčala, s rukou položenou na brušku, hladiac svojho syna cez vrstvu seba samej. Cítila jeho prítomnosť tak mocne, ako ešte nikdy predtým. Mágia maličkého dieťaťa pulzovala, ba takmer sršala v nočnom tichu, občas prerušenom len húknutím kuvika.

Zastala a v mysli zreteľne vyslovila meno svojho syna. Mala ho pre neho pripravené už dávno. Tyrwen bol nadšený správou o potomkovi a sám navrhol meno, ktoré si okamžite zamilovala. Troydoc. Nikdy by ani nepomyslela, dať dieťaťu iné. V lone ho oslovovala Troy, čo jej znelo dostatočne nežne pre maličkého tvora a i teraz, keď ho privolávala, použila zdrobneninu.

Troy.

Odrazu vedela, že je niekde nablízku. Puto, ktorým s ním bola od okamihu počatia prepojená, jej dávalo neomylnú istotu. Zreteľne cítila jeho váhanie, zmätené pocity, ktoré mu vírili hlavou a tým vrúcnejšie v duchu opakovala milované meno a snažila sa ho upokojiť.

Troy.

Nočný vzduch sa zachvel očakávaním a Kendra ho konečne uvidela stáť oproti sebe. Na opačnej strane lúky sa črtala len nejasná silueta, ale bola by stavila čokoľvek na to, že je to jej syn. Jej dieťa!

Dala sa k nemu kráčať, pomaly, aby ho nevyľakala, ale nezdalo sa, že by cúvol. Stiahla si z hlavy kapucňu, aby jej zreteľne videl do tváre.

Zastala pred ním, sotva vnímala jeho slová plné obáv. Hltala očami každý kúsok jeho tela zaliateho mesačným svitom a nič si nepriala viac, než aby ho mohla zovrieť v náručí. No zatiaľ nemohla. Nesmela.

Ešte nie, ešte nebol čas.

Stále nemohla uveriť, že pred ňou stojí Tyrwenov a jej vlastný syn, ale bolo tomu tak. Vysoký a mohutný, tak podobný svojmu otcovi, až sa jej chcelo plakať šťastím a zúfalstvom zároveň. Oblečenie, ktoré mal na sebe, vypadalo slušne. Postavu mal dobre živenú a tvár pokojnú, vyrastal teda v dobrej rodine. Potešilo ju to, no v duchu syna prosila o odpustenie.

Troy sa zdráhal uveriť slovám, ktoré mu hovorila. Chápala ho. Vkladala do hlasu svoju lásku, aby ho presvedčila a zároveň si ukladala do pamäti jeho obraz.

Dieťa v lone začalo kopať intenzívnejšie. Kdesi vysoko nad nimi zas húkol kuvik a temným húštím prekĺzla kuna na svojom nočnom love.

Čas nadišiel.

Čas na oklamanie nepriateľa. Bola sklamaná, keď sa Acheron spočiatku vysmial jej návrhu, aby dieťaťu odobral mágiu, no potom prišiel s riešením jednoduchým a komplikovaným zároveň.

Práve preto ju Acheron premiestnil na striebrom zaliatu čistinu a stála zoči voči svojmu synovi.

Natiahla ruku a Troy sa jej po krátkom zaváhaní dotkol. Končeky prstov syna a matky sa spojili. Starodávna sila sa dala do pohybu.

Dieťa v lone sa pomrvilo a odovzdalo mágiu svojmu staršiemu ja. Bude môcť vyrásť v pokoji, bez ohrozenia a dostane ju späť až keď bude správna doba.

Opäť zatúžila objať svoje dieťa, zmierniť prvú bolestivú premenu v nádherného vlka, no nesmela. Jediný kontakt mal preniesť mágiu. Ďalším by mohla ohroziť život Troya. Hranica medzi jeho starším a mladším ja bola prikrehká, aby sa dala bezpečne odhadnúť.

Srdce matky pukalo. Nedokázala odísť iba tak. Sklonila sa nad jeho skrútené telo, zašepkala pár láskavých slov a pohladila ho. Letmý dotyk, ľahký ako závan spôsobený motýlím krídlom, ale Kendre sa vryl hlboko do srdca.

Chcela odísť, ale na myseľ je prišli slová prvého Temného lovca. Nevedela ako to urobiť, ale veľmi chcela nechať svojmu synovi kus seba. I tak už svoju mágiu čoskoro nebude potrebovať.

Povetrie okolo nich za zachvelo a Kendra dúfala, že jej plán vyšiel.

Zbohom, synček. Z celého srdca ti želám naplnený život.

 

 

 

Pôrod sa začínal. Vedela to naisto, hoci ho sama nikdy nezažila. Nemala strach. Svojmu milovanému dieťaťu zabezpečila bezpečnú budúcnosť. Obraz krásneho mladého chlapca jej dodával síl, aby sa dostala na miesto, kde ju mal čakať Lovec.

Urobila ako chcel a teraz stála neďaleko rozsiahlej stavby.

Z diaľky počula dunenie blížiacej sa búrky, dvíhal sa vietor a teplota vzduchu citeľne klesala.

Kendra sa otriasla chladom.

Po prvý raz ju premkol strach. Čo ak Lovec nepríde? Čo ak porodí dieťa niekde uprostred ničoho a zahynú obaja bez pomoci. Čo ak sa práve odohralo niečo, čo by mohlo zmeniť osud Troya?

Na zem dopadli prvé ťažké kvapky a potemnenú oblohu preťali ostro žiariace blesky, nasledované mohutným burácaním hromu.

Kendra sa vyčerpane oprela o murované oplotenie a zaťala zuby. Nadchádzajúca kontrakcia bola nečakane silná. Dýka bolesti sa zatínala s krutou ostrosťou a rozrážala odhodlanie ženy na polovice.

Zhlboka dýchala a modlila sa ku ktorémukoľvek bohovi, ktorý bol nablízku, aby všetko dopadlo dobre.

No Acheron nechodil a premočený odev na Kendre visel ako bezcenná handra. Triasla sa zimou a vysilením, suché šaty si zhmotniť nedokázala, iba stála a čakala.

Po dlhých minútach, či hodinách, vzmáhajúcej sa búrky verila, že čaká iba na svoju smrť.

 

Keď pocítila na pravom pleci jemný dotyk, uľavilo sa jej, že Lovec nezabudol.

No pohliadla do tváre neznámeho mladého muža so svetlými vlasmi. V hukote besniaceho živlu nerozumela čo jej hovorí, vnímala len jeho láskavý úsmev.

Na umretie znavená, sotva urobila pár krokov, klesla do kolien a po chvíli, koľká irónia osudu, opäť bola niekam nesená. Vnímala ruch a šuchot okolo seba, prítomnosť vľúdnej ženy, ktorá jej pomohla zbaviť sa premočených šiat a neskôr, keď sa pôrod naplno rozbehol, i porodiť.

 

Kendra odrazu cítila nesmiernu úľavu. Ako najkrajšia hudba na svete, znel jej plač syna. Položili jej ho do náručia a ona prisahala, že jakživ nevidela nič dokonalejšie. Vtlačila najvrelšie bozky na synčekove drobné líčka a vložila do nich lásku, ktorá by mu mohla vystačiť na celý život.

Vedela že odchádza. Cítila celkom presne okamih, kedy sa z nej začal vytrácať život. Obostrel ju pokoj, zamarilo sa jej, že z diaľky začula volanie Tyrwena.

Troy...“ zašepkala umierajúc, nevládna dopovedať celé synovo meno. Láskavé tváre ľudí, ktoré stáli okolo nej v posledných chvíľach, jej dávali nádej, že ešte nie je všetko stratené.

 

Milosrdná tma obostrela jej zmysly a ona sa pokorne odobrala na dlhú cestu.

Tyrwen už na ňu iste čaká.

Idem k tebe, láska...

 

*******

 

Acheron stál na vrchole nízkeho kopca a vyžíval sa v symfónii zvukov prebiehajúcej búrky. Bola dokonalá.

Blesky sa v mihu sekundy rodili v tmavo šedých oblakoch, aby vzápätí, s rachotom, duniacim až sa človeku ježili vlasy a triasli jednotlivé bunky tela, zabárali svoje ohnivo elektrizujúce telá do lona zeme.

Ťažké kvapky dažďa, strhávané v pekelnom rytme mohutným prúdením vetra, dávali dielu skazy desivo nádhernú korunu.

Dieliky skladačky zapadali na svoje miesto.

Vlčica sa dostala presne tam, kde mala byť. Vďaka nečasu, prichýlená rodinou, ktorá nevedomky vložila svoj dielik na dopredu stanovené miesto.

Acheron sa uškrnul. Intrigy! Úžasná hybná sila, navyše, ak je podporená slobodnou vôľou! Stačila iba malá búrka, aby sa veci dali do pohybu. Nikto nepojal podozrenie.

Ostáva len maličkosť – uzavrieť kruh.

Ale keď zvládol takú fenomenálnu búrku...

Ostatne, ukryť vlka medzi kone... Skvelý ťah! Škoda že niet obecenstva, ktoré by ho patrične ocenilo.

Len pás stromov, kloniacich svoje pokrútené konáre v smere vetra, mu nevedomky podarovali monumentálne pôsobiace standing ovation.

Acheron striasol studené kvapky, ktoré mu uľpeli na tvári. Zamračil sa sám pre seba. Vari si nemôže dopriať menšiu zábavu popri tisícročnej únavnej otročine?

A popri tom sa potichu vyškierať do tvárí sudičiek. Nie sú tak neomylné a definitívne ako o sebe rozhlasujú. Alebo len zostarli a senilnejú?

Mlčte neprajníci! Čo je búrka, oproti koncu sveta!

 

Chlapec sa narodil.

 

Už iba detail - postarať sa o jeho bezpečnú premenu.

A potom...

 

Kopec osirel. Ani len zohnuté steblo trávy nenaznačovalo miesto, kde si svoje malilinké dielo skazy vychutnával samotný boh ničiteľ.

Účel ešte vždy svätil prostriedky.

15.02.2017 21:08:45
lexiel
1188068-bigthumbnail[1].jpg

Hranice fantázie si určujeme sami

Obsah stránok nevzniká za účelom zisku.



Name
Email
Comment
Or visit this link or this one